Po stopách Beethovena

Pochybnosti

Dlho som premýšľala nad mojim rozhodnutím. Rozhodla som sa správe? Pýtala som sa v duchu...
Nie, rodičom to povedať nemôžem, ešte nieje správny čas... Určite by neboli nadšení a povedali by niečo v zmysle: 'Sľúbila si, že sa nástroju budeš naplno venovať. A vydržíš...' Ach čo si počnem? Celý deň som premýšľala a usporadúvala si myšlienky. Chodila som hore dolu po byte s neprítomným pohľadom.

Na konci týždňa som sa rozhodla pohnúť s vecou. Prišla som na hodinu do zušky a dlho premýšľala na zelenom gauči pred triedou. Pani učiteľka ma pozvala dnu a s dobrou náladou mi pozrela do žiackej. Otvorila som ústa na rozhovor.... Ale nevydala som ani hláska. Tušila som, že najsprávnejšie je poradiť sa najprv s rodičmi, ale nebola som si istá. Hodina plynula pomaly a tiahla sa ako lekvár. Nesústredila som sa, urobila mnoho chýb a ignorovala pomlčky. Nedarilo sa mi. Chuť hrať na violončelo odyšla. Bola som zahĺbená do svojich myšlienok. Nedokázala som prehovoriť.

Bola som na seba nahnevaná. Musím niečo spraviť...

Koniec ďaľšej časti. Je krátka, ale dúfam, že vám to nevadí. Ďakujem za čítania aj za votes a dúfam, že sa vám kniha páči.☺😉