Po stopách Beethovena

Zmena alebo len planý poplach?

O 15 minút som kráčala po chodníku smerom do centra mesta. Mala som v pláne zájsť do hudobnín a konečne sa rozhodnúť ako ďalej. Nastúpila som na bus a odviezla sa na ulicu plnú obchodíkov. Prechádzala som okolo kníhkupectva, zlatníctva, pekárne ale aj okolo ďaľších iných. Bolo ich veľa keďže hudobniny sa nachádzali asi na konci ulice. Zastala som pred novo-vybudovanom obchode. Z výšky na mňa hľadel nápis: Hudba, potešenie uší i srdca...Odhodlaná som vkročila dnu. Prvé čo mi padlo do oka bol menší klavír v strede miestnosti. Na stenách boli povešané gitary rôznych druhov a veľkostí. Vzadu sa nachádzali regále plné nástrojov od rôznych píšťaliek až po obrovský kontrabas. Pozorne som si prezerala všetky nástroje. Napokon som sa zastavila pri husliach. Vzala som ich do ruky a pobrnkala po strunach. Ozvali sa jemné a ladné tóny. Pozrela som sa či ma niekto nesleduje. Keď bol vzduch čistý položila som si ich pod bradu. Sadli mi ako uliate. Ešte raz som sa porozhliadla a keď som si bola istá, načiahla som sa po sláčiku. Bol dlhší ako na čele ale pekne sa hodil k hnedému drevu. Opatrne som potiahla po strunách. Vynoril sa mi ten istý sen v plnej kráse.Rozhodla som sa... Rýchlo, aby nikto nič nezbadal, som položila husle opäť na svoje miesto. Vyšla som z obchodu a tvárila sa presvedčivo ale vo vnútri som sa celá triasla. Prišla som k záveru záhady...

Toto je ďaľšia časť. Je kratšia, ale dúfam, že sa páči a ak nie, napíšte...😉