Unesená ✅

Epilóg

*Dannov pohreb*

Zhlboka som sa nadýchla a opäť raz zahnala slzy. Začala som hovoriť: "Aj keď si už odišiel, opúšťať ma budeš navždy. Pretože aj keď tu nie si, ty a tvoje činy tu ostali. Spomienky a naše spoločné zážitky sú príliš veľkolepé a nehodlám sa ich vzdať. Nakoniec každý si raz povieme, že to, čo sa stalo má svoj význam. A aj napriek tomu, že nechceme, musíme niesť následky svojich činov. A ja teraz musím niesť následky za tvoju smrť. Môžem sa snažiť vyhnúť sa pravde, ale nemôžem nútiť pravdu, aby sa vyhýbala mne. Spoločne sme toho obetovali veľa. Lenže ty si obetoval to najcennejšie, svoj život. Obetoval si ho pre mňa. A môže mi niekto zmyť tú špinu z duše? Môže niekto utopiť moje slzy? Na to si tu bol ty. Lenže ja som ťa nechala ísť. Zabila som svoju jedinú spásu. Porozumie tomu niekto? Porozumie niekto mne? Nie, nemôže. Ani ja sama to neviem. Verte mi, keď hovorím, že som sa snažila. Nejde to. Nie po tom, čo som spôsobila.." S kamennou tvárou som vykročila smerom k autu. 

Taaak, čo k tomu dodať.

S poslednou časťou tu máme aj nový obal na túto short story, čo ste si už určite všimli.. ale čo je dôležité, že by som naozaj rada poďakovala všetkým (fakt VŠETKÝM), ktorí podporili a podporujú moju tvorbu v podobe votes, komentov alebo reads. Naozaj vám patrí veľké ĎAKUJEM! 

A ako poslednú vec: Unesená - part 2 bude vonku už čoskoro!!!