Prológ

56 4 2
                                    

Ohh, hejj... Nani Ji-Seok je späť. To milé dievča žiariace úsmevom. Achh...

Môj život nedáva zmysel. Keď som bola menšia, zomrel mi otec. Vtedy ma to nijako psychicky nezrútilo, nechápala som smrť. Mama si po pár rokoch od smrti otca našla priateľa.

Môj nevlastný otec bol v pohode...

Až do chvíle kým mi nezomrela matka. Stalo sa to pri operácii. Bola som už staršia a uvedomovala som si vážnosť situácie. Preplakala som mesiace kým som sa dala zase dokopy. Jej priateľ bol na tom pravdepodobne psychicky horšie ako ja a nepreniesol sa cez to. Svoju zlosť si začal vybíjať na mne, nadával mi a párkrát ma aj udrel. Neskôr začal s prehnaným pitím alkoholu a následne zomrel na otravu krvi. Nehovorí sa mi o tom najlepšie.

Moja opora je môj veľmi dobrý kamarát. Spoznali sme sa na jednej školskej exkurzií v šiestom ročníku. Volá sa Jeon Jung-kook. Je to naozaj super chalan! Vždy ma vie podporiť a dostať ma z toho dna na ktorom som.

O me vie tak málo ako vy. Moja minulosť je však temnejšia než sa zdá...

🔻🔺🔻🔺🔻🔺🔻🔺🔻🔺🔻🔺

...žijeme vo svete plného nenávisti, klamstva a faloše. Moje meno je Kim Tae-hyung a toto je príbeh môjho života...

Nebol hneď od začiatku najlepší. Prechádzam veľkou bolesťou ktorá ma sprevádza každý deň. Zistil som, že to je spôsobené plačom osoby... Problém je v tom že neviem ktorej.

O mojom tajomstve nevie nikto, ani môj najlepší kamarát Kook s ktorým momentálne bývam. Moji rodičia odcestovali (hej hej, stále bývam s rodičmi) a ja som mal zostať sám doma. Kook ma však pozval k nemu na pár mesiacov kým budú moji rodičia preč.

Väčšina z vás to možno nepochopí ale som anjel.... Padlý anjel. Veľmi ťažké na vysvetľovanie ale všetko si pamätám do detailov.

V mojom minulom živote som zomrel pri tragickej autonehode. Následne som sa dostal do neba. Strávil som tam celkom dosť času. Vypukla veľká vojna medzi anjelmi a zlými duchovnými bytosťami, inak povedané démonmi. Prehrali sme lebo im pri bitke pomáhal sám Satan. Pár anjelov mu podlahlo a ostatný boli poslaný späť na Zem, čiže môj prípad.

Aspoň viem že nie som sám.

Na chrbte mi zostali dve veľké jazvy.

Krídla sa mi zjavia keď sa moje jazvy dotknú vody alebo po tom, ako tá daná osoba plače. Sú čierne a vypadávajú z nich mohutné pierka.

Stále som však neprišiel prečo ich mám čierne. Pred vojnou aj počas som ich mal bledé ako smrť *super prirovnanie*

O mojej bolesti sa mi párkrát aj snívalo. Môj sen bol o dievčati ktoré plakalo na lúke. Nikto na blízku nebol. Len ja a ona. Následne prišla tá veľká bolesť a zjavili sa mi krídla. Ani raz sa mi nepozrela do očí. Jej tvár bola zaborená do jej trasúcich sa dlaní.

Myslím si, že toto dievča mi spôsobuje bolesti. Nie som si úplne istý ale v každom mojom "zjavení" bola ona...

Veľmi by som sa chcel stretnúť raz s jedným anjelom. Zaujímalo by ma, či aj on trpí bolesťou, či má depresie ako ja a či náhodou nevie prečo sa mu TU, v tomto pozemskom svete zjavujú krídla.

Najväčšou záhadou pre mňa je KTO je to dievča a prečo plače...

­▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Taaaak, toto je môj prvý príbeh. Dúfam že som to na začiatok až tak moc nedomrvila. Niekedy moje logické zmýšľanie zmizne a tak to potom aj vyzerá. Ako sa vám zatiaľ páči ? Čo naň vravíte?
Za akékoľvek pripomienky či nápady budem vďačná. Taktiež budem rada za každý read, vote a komentár❤ Ak si to teda niekto prečíta xdd

|| Awa||

Padlý anjelWhere stories live. Discover now