Vystraš sa

-Ouija 4-

„Počkajte ma tu, hneď som späť," povedala som Erice a Scottovi. Vošla som dnu a pomalým krokom si to mierila do rodičovskej spálne. Ešte je vonku svetlo, tak mama určite upratuje.

Vyšla som po schodoch a vošla do ich izby. Na zemi boli povliečky no mama nikde. Musím si pohnúť. Určite sa o chvíľu vráti.

Rýchlo som otvorila otcovu malú chladničku a vybrala z nej nejakú tú vodku. Na víno ani nesiahnem. Bojím sa, že tu má iba nejaké staré vzácne kúsky. A nechcem brať zodpovednosť za vypitie osemdesiať rokov starého vína.

Pomaly som vyšla von a chcela prejsť popri mojej izbe, keď som začula nejaké zvuky vychádzajúce práve z mojej izby. 

Dopekla! Dúfam, že ma mama nechytí!

„Zlatko! Si to ty?" spýtala sa mama zpoza dverí a ja som rýchlo začala utekať dole. Mama ma nemôže prichytiť takto!

„Predo mnou neutečieš," započula som za sebou, keď som už bola pri vchodových dverách. Tento hlas však už neznel ako mamin.

Schytila ma panika a rýchlo som sa ich snažila otvoriť, no bolo zamknuté. 

Vedľa každého boku dverí bolo ozdobné sklo, na ktoré som začala búchať a kričať, nech mi otvoria. Ani im sa to nepodarilo. Erica sa postavila oproti mne a delila nás iba tá jedna priehľadná bariéra.

„Emily! Stoj tam a... neotáčaj sa," hovorila s vypúlenými očami. Jej hlas znel tlmene a strašidelne.

„Scott vy-vylomí dvere, len-len čakaj," koktala a kúsok odstúpila. „Ne-neotáčaj sa," zavzlykala.

Scott buchol do dverí raz, druhýkrát, ale až na tretíkrát sa vylomili a on ich pomaly otvoril. Podozrivo si ma poobzeral a potom tuho objal.

Erica spravila to isté.

„Erica? Prosím nehovor mi, že za mnou niečo stálo," šepla som vystrašene a ona prikývla. „No do riti!" zakliala som a spomenula si na príhodu, ktorú mi raz rozprávala mama.

V rýchlosti som im ju vyrozprávala a oni len ostali stáť s otvorenými ústami. Bola to príhoda z toho lesa.

„Em? Kde máš mamu?" spýtal sa Scott odrazu.

„Ja... neviem," povedala som a pozrela sa na malý vnútorný balkón horného poschodia. Z miesta, na ktorom som stála som videla presne na dvere od mojej izby.

Vyšla som hore a oni ma pomaly nasledovali. Opratrne som otvorila dvere od mojej izby a na zemi uvidela niečo, čo by nikto nikdy nechcel vidieť.

Ležala tam a... oh môj bôže!

Prekrútil sa mi žalúdok a ja som zo seba dala von všetko Ericino občerstvenie, ktoré som doteraz stihla zjesť.

Bola tam, na zemi. Moja mama tam bezvládne ležala a jej sánka bola vylomená. Oči mala otvorené dokorán a celé sklenené. Jej brucho bolo rozrezané na márne kúsky a jej orgány boli porozhadzované všade okolo nej, ako keby vybuchli.

Utrela som si ústa a Erica mi podala servítku. Neviem, odkiaľ ju nabrala, ale to ma teraz trápi asi najmenej.

Rýchlo som vybehla z tej smradľavej izby a konečne pustila flašku s vodkou. S cengnutím dopadla na koberec.

Klakľa som si a tvár položila do dlaní.

„Ako sa volal ten les, ktorý práve vysekali?" spýtal sa Scott.

„Fortfieldský, prečo?" zamrmlala som.

„A tá hrozná vec sa stala tam, že?" spýtal sa znova.