Beautiful Creatures ✔️

•31.

Začala som plakať hlasnejšie. Schúlila som sa v Dominicovom náručí. "Prosím.." Vzlyk.. "Nekričte.." A ďalší vzlyk..

,,Nevidíte ako jej je? Nemôže sa ani na slovo, čiže už by ste mohli pochopiť, že hovorím pravdu. Dva týždne sme boli preč u mojich blízkych, pretože ona to jednoducho v jej dome po tom, čo sa tam stalo nezvládala. A ako vidíte stále je to pre ňu ťažké" Zamračil som sa na Bubbleho a riaditeľa.,,Fajn. Ako myslíš. Amber je v pohode. Je tu aj jej mama, ktorá ju prišla navštíviť lebo ušla z domu, čiže myslím, že zvyšok si vybaví sama s ňou. Ale vy pán Wilde idete somnou do riaditeľne" Povedal pohotovo riaditeľ. Keď povedal, že tu je Amberina mama obaja sme sa na seba pozreli s vyvalenými očami. Nečakal som, že tu bude. Do pekla! Toto nebolo v pláne!

"Ja od neho nikam neidem!" Povedala som rázne a hodila po nich zamračené pohľady. Asi to nečakali, keďže zdvihi obočie. "Ona ma vyhodila z domu. Nemám si s ňou čo povedať. A teraz ak dovolíte, rada by som išla domov, lenže si stále nepamätám, kde presne má Dominic dom." Povedala som s chladným pokojom v hlase. Prekvapene na mna pozerali. "Uhm.. No, s matkou sa stretnúť nemusíš, si plnoletá, ale s pánom Wildom sa porozprávať chcem, takže pôjdeme do riaditeľne. A keď už tak od neho nechceš odísť, môžeš ísť s ním. A pán Bubbley, toto je všetko, môžete ísť." Povedal riaditeľ a Bubbley sa pratal preč. Keď odišiel otočil sa späť na nás. "Neviem, do akých problémou ste sa to doatali, ale ihneď do riaditeľne. Tvojej matke načisto preskočilo. A to som si myslel, že ju poznám. Asi som sa mýlil. Čo ešte sedíte, no pohyb, pohyb!" Hnal nás riaditeľ.

Obaja sme sa naňho pozreli a ponáhľali sa za ním. Došli sme do riaditeľne a sadli sme si.

"Takže, asi nevieš kto som, však?" Opýtal sa ma riaditeľ. "Uhm.. Nie..?" nevedela som ako odpovedať. Pozrela som sa na Dominica.

,,O čom hovoríte?" Pozrel som naňho nechápavo. On si sadol na stôl a vzdychol si.,,No.. Myslím, že je čas povedať ti pravdu Amber a čo sa týka teba Dominic ďakujem, že si jej pomohol" Povedal a ja som vyvalil oči. Čo?

Zahryzla som si do pery a nechapavo naňho pozerala. "O čom to hovoríte." Povzdychol si. "Vieš, tvoja matka a ja, no my sme boli zasnúbený. Ja som tvoju matku miloval a vyzeralo to, že aj ona mňa. Dokonca sme čakali bábätko. No potom sa tu objavil Eugen. On.. Zviedol tvoju matku a so mnou sa rozišla. Potom jednoduch utiekla s tým bastardom a spoločným dieťaťom, ktoré sa malo čo chvíľa narodiť. A tak, no po niekoľkých mesiacoch som ju konečne našiel. Chcel som svoje dieťa vidieť, ale nedovolila mi to. Ani som nevedel, čo sa nám narodilo. Chlapec, alebo dievčatko? Naliehal som na ňu, pokým znova neutiekla.. Až do minulého mesiaca som o svojom dieťati nevedel nič. Nič, až pokiaľ na túto školu tvoja matka neposlala papiere o tvojom preradení. Amber, ja som tvoj otec.." Povedal a mne sa v tú chvíľu zastavil život. Bolelo to. Eugen nebol môj otec. Nikdy sa tak nechoval a nikdy ma ani nechcel. Ale tento muž, ktorý sedí predo mnou, ma celý čas hľadal. On.. On je môj skutočný otec. Rozplakala som sa. Celý môj život, mohol byť úplne iný, ak by som žila s ním.. Ach Bože.. Moje vzlyky napĺňali tichú miestnosť.

Šokovane som sedel a pozeral naňho. Zdalo sa mi, že som bol z toho v šoku ešte viac ako ona. Hm.. Tak som jej otca predsa nezabil. Položil som Amber ruku na koleno a hladil som ju, aby som ju trochu upokojil.

Dominicov dotyk mi spôsobil zimomriavky po celom tele. Neudržala som sa a postavila.

Pozrel som na ňu, čo sa chystá robiť.

Riaditeľ sa pomaly postavil.. "Amber.." Pokrútila som hlavou.. Toto bolo na mňa veľa. "Musím.. Musím na vzduch.. Ja.." Chcela som utiecť, preto som sa otočila.