until the very end

5th

Malé stvorenie sa rozutekalo ku svojej mame, slzy jej stekali dolu lícami.
„Mami! Mami!“ skríklo, keď si ju jej mama vzala na ruky a jemne jej zotrela slzu.

„Čo sa deje anjelik?“ spýtala sa vystrašene. Jej dcéra skoro nikdy neplakala, nebola ten typ dieťaťa. Všetko sa rýchlo naučila a so zmenami sa rýchlo zmierila.

„On.. Tyler... On ma dnes pobozkal,“ smrkla a zaborila si hlavu do krku svojej matky.

Jej matka sa nechápavo uchechtla. Vedela, že jej dcéra je krásna, mala totiž obrovské, sivomodré oči po jej otcovi, a dlhé, špinavé blond vlasy, ktoré sa jej krútili do jemných kučier. Nevedela však, že chlapcom sa bude páčiť už od takéhoto veku, bola predsa iba v prvom ročníku.
„A čo je na tom zlé, Joy? Páčiš sa mu.“ usmiala sa a poštípala svoju dcéru na líce.

Vystúhala bolestivú grimasu, aj keď mamine gesto ju ani trochu nebolelo. „Keď on sa nepáči mne.“ hanblivo povedala a do líc sa jej nahrnula červeň. „Som hrozná, však?“ spýtala sa smutne.

Jej matka sa znovu zasmiala. „Nie, anjelik, prečo by si mala byť?“

„Čo ak sa nebudem nikomu ďalšiemu páčiť? Čo ak ma nebude mať nikto rád?“ spýtala sa a do očí sa jej znovu nahrnuli slzy.

„Som si istá, že sa páčiš veľa chlapcom. Pozri, veď si krásna,“ usmiala sa jej mama a dala jej pusu na líce.
„Nájdeš si svojho princa, s ktorým budete žiť šťastne až do smrti.“ postrapatila svojej dcére vlasy, na čo sa zasmiala.

„Naozaj?“ neisto sa spýtala a utrela si slzy.

„Naozaj.“

Odišli ďalej od triedy, kde sa zastavili. „Tak, a teraz mi ukážeš, ktorý chlapec to bol.“ pošepkala jej mama a porozhliadla sa po chodbe. Bola plná rodičov a ich prvákov, ktorých prišli vyzdvihnúť.

Joy sa porozhliadla a ukázala na chlapca s oteckom, ktorý ho obúval.  „Tamten.“

Chlapec mal ryšavé vlasy a všade po tvári mal rozosiate pehy. Mal zelené oči, a aj keď sa jej dcére nepáčil, prišiel jej roztomilý.

„Ešte som sa nikdy nezamilovala, mami. Je to normálne?“ spýtala sa znovu, a zmätene zažmurkala.

„Áno anjelik, je.. Ono to príde, a keď to príde, budeš to vedieť.“ usmiala sa.

Keby len vedela, že keď to naozaj príde, padne do toho tak hlboko, že nad ničím iným nebude rozmýšlať. Padne do toho tak hlboko, až ju to bude bolieť, no bude to ten, s ktorým sa bude cítiť najbezpečnejšie. Jej princ, s ktorým mala byť až do smrti.

----------

„Ty štetka! Čo si to dovoľuješ?!“ započul krik z obývačky. Boli to jeho rodičia, ktorí sa znovu hádali, no on ohľadom toho nemohol urobiť nič.

Inokedy by zašiel za svojou sestrou Rachel, no ona tu už nie je. Odsťahovala sa, spoločne so svojim priateľom do druhého mesta. Blake ju chápal, asi už tiež mala dosť toho nekonečného hádania ich rodičov.

„Nechaj ma na pokoji! Nič o mne nevieš, prečo som si ťa vlastne brala?!“ započul krik svojej matky, no hneď potom započul zvuk, ktorý znel ako rozbitie niečoho skleneného.

Jeho preľaknnuté osemročné telo sa zdvihlo z postele v jeho detskej izbe a rozbehlo sa do obývačky. Bolo už neskoro v noci a mal na sebe pyžamo, no nezaujímalo ho to. Chcel len brániť svoju mamu, keby sa dialo čokoľvek.

Keby len vedel, že sa postavil na zlú stranu tejto hádky...

V obývačke uvidel svoju mamu, ako sedí na gauči a v ruke zviera cigaretu. Na zemi bola rozbitá fľaša od neznámeho alkoholu, tekutina bola po celej dlážke a jeho otec len bezradne pozeral na svoju manželku, ktorá si však zapla televíziu a viac sa o neho nezaujímala.

„Zlatíčko, prečo nespíš?“ spýtal sa ho otec, no Blake k nemu cítil odpor. Jeho mladý mozog ešte nechápal, čo sa deje, len sa staval na stranu matky.

„Počul som vás.“ povedal a nechápavo sa porozhliadol po miestnosti.
„Choď spať, zlatíčko. Zajtra vstávaš do školy, nemal by si ponocovať.“ zašepkal jeho otec a pristúpil k nemu bližšie.

„Nechaj môjho syna na pokoji.“ vyriekla jeho matka z gauču, na čo sa obaja otočili jej smerom.

„Prosím?“ ozval sa manžel.

„Je to môj syn a nechcem, aby si sa s ním rozprával. Máš na neho zlý vplyv, Thomas. Nechcem, aby bol ako ty.“ povedala a pokrútila hlavou. Vstala z gauču a pristúpila bližšie k obom.

„Rozumel si mi?“ spýtala sa ho ešte raz matka, na čo sa však jeho otcovi skotúľali slzy po lícach.

„Kde je tá Alison, ktorú som si bral? Kde je tá žena, ktorá ma milovala tak, ako ja ju?“ zašepkal a odišiel z miestnosti.

Blake už len videl, ako jeho otec odchádza, a jeho matka ho za spievodu ďalšej fľaše alkoholu vedie do postele.

Nechcel, aby sa jeho otec vracal. Chcel zostať iba s matkou, nevedno prečo bola jedinou ženou, ktorej veril, keď neskôr práve kvôli nej stratil vo všetkých dôveru.