Začalo To Táborom

otec je....

O niekoľko dní neskôr:
Už som oblečená, upravená a dnes majú prísť testy...

Vadim má prísť dnes zo CineTubu.
Miša som udala za znásilnenie a teraz po ňom pátra polícia...

Vadim mi to uveril no test otcovstva žiada... Tak či tak...

'cŕŕ cŕŕ' to bude Vadim....

Šla som otvoriť a aj bol to Vadim...

Otvorila som dvere a hneď k odišla...

Čo to somnou je? Normálne by som sa mu vrhla okolo krku, ale ja? Ja ho len odignorujem a idem preč..

Pohľad Vadima:

Co to k sakru s Luckou je? Nikdy se takhle nechovala....

Od toho jak ji ten Mišo znásilnil je úplne jiná.... Možná jsem se tak neměl zachovat ...mněl jsem ji věřit.... Ja jsem debil....

Pohľad Lucky:
Fajn! Idem za ním a obímem ho... Aj keď.... IDEM!

Prišla som za ním a silno ho objala... On má stiskol v náručí, ale bol opatrní, lebo moje bruško bolo celkom dosť veľké....

Z nášho obímania nás vyrušil Vadímek, ktorý práve prišiel dolu. Ide babke.... Vadimovej mamke.

***

Vadim aj Vadímek odišli a ja som tu ostala sama....

Videla som poštárku..  sakra....

Hodila obálku do schránky a odišla...

Ja som si obula nejaké boty na von a šla ku schránke...

Odomkla som dvierka a zobrala obálku.

Šla som dovnútra...

Neváhala som ani minútu a obálku otvorila...

Začala som čítať..prešla som až na poslednú vetu....

                     Otcom je Martin Carev.

Sakra! Prečo? Prečo som musela som byť tak sprostá?!

Začala som silne plakať.... Zišla som po stene dolu a schovala sa do ,,klubíčka"

Ako Vadim zareaguje?! Bude naštvaný? Bože Lucia! Asi jasné,že bude naštvaný! Podviedla si ho a máš dieťa úplne s niekým iným! Opustí má?! Sakra....

Onedlho som počula zámok u dverí.... Sakra Vadim...

,,Ahoj Luci, tak co přišli tí testy?"

Spítal sa s úsmevom na tvári... no keď má videl, pribehol ku mne a objal ma...

,,Luci čo se stalo?" podala som mu papier s výsledkami a úsmev s tváre mu hneď zmyzol...

Pohľad Vadima:
Když jsem čítal ten test, zhrozil jsem se.... Jak? Jak může být otec dítete Martin?!
Jak?!

... Nechápu ...

,,Jakže otec je Martin?!" Řekl jsem naštvaně....

,,Ja, no ja...som ťa sním podviedla..." Co? Tak tohle je na mně moc....

,,Cože?!" Vyrhkl jsem že sebe....

Zesipal jsem se na zem... Já ji miloval...

,,Jak si mohla Luci?! Jak?! Ja tě miloval a pořád milujú... Proč si to udělala?!" Začali mi slzit oči...

,,Ja, ja neviem...proste ma zviedol..."

,,Jo? Tak proč si mi nič neřekla?! A teď jako co?! Teď ... Jak? Jak budem pokračovať nadále?!"

,,Neviem...ale ak sa budeš chcieť rozísť pochopím to...." začala věx brečet...

Nechci se rozvádět... Proste ne... Musím si to rozmyslel a vypadnúť aspoň na týdem...

,,Nechci se rozvádět... Ale potřebuju někam odejít....aspoň na týden..."

Horic mi říkal, že chce jet na týden nebo dva někam na chatu... Tak pojedu sním a bude....budu mít kpid na přemyšlení....

Fajn pujdu z Horicem... Zítra odcházi....

,,Půjdu za chatu z Horicem...tam si to promišlím a pak přijdu..." Řekl jsem a šel na horu si balit věci.

Pohľad Lucky:

Úprimne?! Chápem ho. Sklámala som ho, neviem sama ako to bude ďalej medzi nami, ale Vadim stále milujem... je to jediný, človek okrem Adama, ktorému verím... Je  síce viac ľudí, ktorím dôverujem, ale Vadim je Vadim.... Nechapem ako som mu mohla takto ublížiť... Ja viem miloval ma... Cítila som to... A teraz?! ODCHÁDZA....  Neviem či NAVŽDY, alebo sa naozaj po tom týžni vráti...

Musela som mu moc ublížiť.... Hrozne moc...

Som proste blbá... :-(

***

*

*

*

Tak to je na dnes všetko, ja viem, trochu kratšia časť ale tak čo už. Chcela by som vám oznámiť, že sa blížime ku koncu tohto príbehu....

A moc vám poďakovať za viac ako 3,8k pozretí a viac ako 305 votes. Moc si toho vážim a moc ďakujeeeeeem.