Začalo To Táborom

^hajzel!^

Pohlad Lucky:
13:00:
Dnes sa mi absolutne do školy ísť nechcelo tak som ostala doma. Vadim do školy šiel. Rozhodla som sa ísť prejsť. Obliekla som si roztrhané modré džíny,tričko od Vadima s fotkami a biele conversky. Do ruky som si vzala čiernu kabelku a šla som. Precházala som sa po Prahe a na koho nenarazim? Ano presne,na Martina.
,,ahoj Lucko,kam jdeš?" pozdravil a spítal sa ma.
,,čáu,nikam. Chcela som sa prejsť" odpovedala som mu.
,,jáj,můžu stebou? Nemám co dělat"
,,môžeš"
Prechádzali sme sa po Prahe,šli na bubleology a keď vtom mi zazvonil mobil,zdvihla som ho. Volal mi Vadim.
,,ahoj Lucko,jdu do Prahy,pojď mně čekat na stanicu"
,,ahoj Váďo,dobre idem ahoj"
,,ahoj"
Položil to....
Martinovi som povedala,že idem čakať Vadima na stanicu a,že či nepojde somnou. Súhlasil. Prišli sme na stanicu a vlak už prichádzal. Martin si ma k sebe natlačil a pobozkal ma. Ja som chvílu spolupracovala ale keď som sa od neho odtiahla videla som pred nami Vadima!!! Do do riti! Mal na odchode.
,,ne,ne,ne Váďo počkaj,neni to tak. Nech si to vysvetliť" nečakal,stále utekal. Ja som sa zastavila pri Martinovi.
,,ako si mohol? Ešte k tomu pred Vadimom!"
,,promiň,běž za ním a vysvětli mu to. Chtěl jsem tu udělat dřív ale teď... Nic. Běž za ním" povedal a ja som od neho utiekla. Som naň nastvaná ale bavím sa sním. Večer sním budem volať ....
Vadim sa mi stratil z dohladu. Ale viem,kam šiel. V Prahe sme si našli miesto o ktorom vieme len my dvaja. Určite tam bude. Šla som tam. Prišla som na to miesto a naozaj tu bol. Mal ruky v dlaniach a vzlykal. Zrejme plakal. Určite plakal. Prišla som k nemu a sadla si vedla neho. On dvihol hlavu a tími jeho uplakaními očami sa namňa pozrel.
,,co chceš?" odsekol namňa.
,,chcem ti to vysvetliť" odpovedala som mu.
,,mluv" odsekol a znova zaboril hlavu do dlaní.
,,bolo to tak,že som sa rozhodla ísť prejsť. Prechádzala som sa a vtom som stretla Martina. Šli sme spoločne na bubletea a potom si mi volal ty, tak som šla s Martinom na stanicu, a keď vlak prichádzal tak si ma pritiahol k sebe a pobozkal ma" povedala som to. Vadim sa namňa pozrel.
,,fakt? Můžu ti věřit?"
,,áno" utrela som mu slzi a objala ho. On mi objatie opätoval. Vstala som zo zeme a potom pomohla Vadimovi. On ma opäť objal.
,,naozaj mi to prepáč Váďo, ja som to nech-....." nestihla som dopovedať a Váďa sa mi prilepil na pery.
,,už se stím netrap,máš to odpuštené" povedal do polibku a nakoniec sa usmial. Odtiahla som sa od neho a utrela mu jeho uplakané oči. Chytila som ho za ruku a to čo som videla ma zarazilo. Mal na ruke vyrezané písmeno ,,L" a ešte k tomu srdce.
,,Váďo? To čo máš na tej ruke hmm?" spítala som sa ho naštvane.
,,já jsem myslel,že mně už nemiluješ,a že chceš Martina tak jsem si to udelal"
,,s čím?"
,,ze sklem"
,,Váďo ty si teda, už sa prosím ťa nerež, bolí to"
Usmial sa. Mňa napadla jedna vec. Zobrala som sklo a vyrezala si na ruku písmenko ,,V",keď má on tak aj ja.
,,proč si to udělala?" spital sa nechápavo pri pohlade na to ako si vyrezavám pismenko ,,V".
,,lebo to máš aj ty,premňa to znamená to,že budeme navždy spolu" slovo navždy som zdôraznila.
,,to pro mně taky" povedal a chytili sme sa za ruky.

Tákže ahojte! Je tu ďalšia časť, trošku kratšia ja viem,ale nemám moc času písať. Ja viem,teraz si poviete,že sú prázdniny a že čo mám také na starosti,že nestíham? Hneď vám,to vysvetlím. Dnes sa musím baliť na zajtra,lebo odchádzam na tábor. Je to 4camps, je to tábor s youtubermi!!! A tento týždeň budú pomenej vychádzať časti,lebo budem na tábore,logicky. Dúfam,že vám to nevadí a po tábore vám to vynahradím ahojte!