Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Guľka

L I A M

Prudkým pohybom som sa posadil, zaprel som sa rukami do postele, ,,Bol to len zlý sen, ďalší zlý sen Liam. No tak Liam vzchop sa! Nebola to tvoja chyba!” zakňučal som zatiaľ čo sa po mojom čele hrnuli kvapky studeného potu. Rýchlymi nádychmi som upokojil svoj zrýchlený tep, nahlas som vydychoval a snažil sa upokojiť. Stále, už tri roky stále ten istý sen. Rovnaký scenár, vždy keď zavriem oči som v tej nechutnej tmavej uličke, počujem tie ostré výstrely, ostré boli určené mne..

Opatrne som sa zdvihol zo spotenej postele, unaveným a lenivým krokom som prešiel do kuchyne kde som si postavil vodu na silnú kávu, ktorá by ma mala prebrať. Kým voda zovrela, opieral som sa o mramorovú linku spolu zo sklesnutou hlavou. Dneska to už neuhrám na spánok, pomyslel som si.

Voda už zovrela, zalial som si kávu a nechal ju na linke..teraz by som si akurát spálil ústa. Zrazu sa v mojej chodbe ozval zvuk otvárania dverí a následne ich zabuchnutie.

,,Liam?” ozval sa chrapľavý hlas, zdvihol som pohľad k osobe, ktorá práve stála v mojej chodbe.

,,Ahoj Hazz..” povedal som sklesnuto, vždy som bol rád keď ma Harry prišiel navštíviť no teraz som nemal moc náladu. Hlavne potom sne..

,,Čo ten smutný výraz?” zakňučal a pomaly ku mne prišiel, nemal som chuť mu to povedať ale vedel som, že bude lepšie keď sa z toho vykecám svojmu najlepšiemu kamarátovi.

,,No vieš..pamätáš si ako si tu spal a ja som kričal zo sna a potom si ma musel upokojovať?” Bolo pre mňa celkom trápne nato spomínať, vtedy to bolo najhoršie. Bolo to asi pol roka potom čo som mal byť oficiálne mŕtvy. Nedokázal som zaspať a v tú noc som fakt nedokázal spať. Čo si pamätám zaspal som nalepený na Harrym, ktorého prítomnosť ma upokojovala.

,,Noo?” potiahol.

,,Ten..ten sen sa stále opakuje,” sklopil som hlavu, nemal som v pláne plakať ani by som to neurobil..skôr som sa cítil trápne, že v 20-tke sa chovám ako šteňa.

,,Li..” zašepkal a zdvihol mi tvár svojimi dlaňami tak, aby som sa mu pozeral do očí, len som nepatrne kňukol, ,,Pozri čo sa stalo je minulosť, žiješ..to, že si to odniesol ten chlapec nie je tvoja starosť. Podstatné je, že ty si v poriadku a si tu..hlavne sa musíš sústrediť na svoje veci..Liam oni ti zabili rodičov, musíš ostať silný..”

,,Ja viem..ale Bože Hazz už tri roky ten istý sen!” trhol som hlavou čím som ju zbavil Harryho dlaní.

,,Ja viem Li..pozri musíš vypnúť city, plávaš v horších sračkách ako to, že na teba zvalili vraždu,” odsekol.

,,Nechápeš, že to ťažké?! Harry tá guľka patrila mne! To ja som mal ležať s prestrelenou hlavou! Nie to decko..” môj hlas sa vtedy zlomil.

,,Viem čo potrebuješ,” uškrnul sa, z poličky vytiahol dva poháre a spolu s fľaškou Niclaus vodky.

,,Harry..” zakňučal som, ja mu tu vylievam srdce a on myslí na chlast.

,,Nebudeš sa trápiť kvôli minulosti, pozri zajtra máš ísť za šéfom..takže sa prestaň opúšťať,” šibrinkoval pohárom do, ktorého neskôr nalial vodku.

,,Máš pravdu,” kopol som do seba prvý a zďaleka nie posledný pohárik vodky, ,,To decko tam nemalo stáť..”

,,Tak sa mi páčiš, starý dobrý Liam, ktorého nezaujímajú následky,” uškrnul sa a taktiež do seba hodil pohárik vodky, obaja sme sa usadili na gauč a pokračovali v popíjaní pálivej tekutiny.

,,Čo chce zajtra riešiť šéf?” spýtal som sa celkom podnapito, moja mysel už nebola čistá.

,,Nejaký job..počkaj nemáš zajtra strážiť toho chlapca?” spýtal sa.

,,Mám..” prekrútil som očami, ,,s toho sa vyvlečiem..”

,,Som zvedavý ako,” uškrnul sa, ,,navyše neznieš moc opito, to musíme napraviť.” Ani som nepostrehol kedy a už som mal znova naliate, no akoby mávnutím prútika pálivá tekutina zmizla v mojom hrdle.

N I A L L

Nedokázal som zaspať, jediné nad čím som dokázal premýšľať bol Liam..to ako sa ku mne choval, všetky tie dotyky, ktoré som cítil na svojej pokožke..všetko som cítil. Prisahám, že som sa do neho zamiloval.

Bože Niall o čom zase točíš? Nezamiloval si sa..si len hladný.. ozvala sa moja hlava, nie nie som hladný. Vážne som sa asi zamiloval..no možno ani nie. Možno len spím a sníva sa mi to..

Unavene som si pretrel oko a posadil sa, snažím sa zaspať no moja posteľ akoby už nebola dostatočne pohodlná. Cítil som sa akoby som potreboval Liamovu posteľ, jasné už vidím ako ma tam nechá. Bože ako môžem byť tak naivný, som len decko a on môj bodyguard, ktorý určite nie je gay.

Podstatné bolo, že som jednoducho nedokázal zaspať. Proste nie..potreboval som niečo čo mi pomôže. A nie nemyslím panvičkou po hlave , aby som zaspal s bolesťou.

Keď už som sa najmenej pol hodinu prehadzoval na posteli, zúfalo som sa postavil na tenké a hlavne únavou roztrasené nožičky. Pomalým krokom som prešiel do hosťovskej izby kde pár nocí Liam spával. Hneď ako som vstúpil do izby, do nosa mi udrela omamná vôňa.

Liamova..

Postavil som sa pred vysokú drevenú skriňu, ktorú som sa snažil čo najtichšie otvoriť, na moje prekvapenie vypadol zo skrine čierny sveter. Presne ten, ktorý mal na sebe Liam keď som ho prvý krát videl u nás doma. Opatrne som ho zdvihol zo zeme čím sa uvoľnila nádherná vôňa, ,,teba si nechám,” šepol som do svetra, ktorý som si tisol k nosu. Spokojne som si odcupital do svojej izby a zachumlal sa do perín tento raz aj zo svetrom môjho nového crusha.

Ahojky..táákže viem asi nie som normálna no nedokázala som zaspať kým by som to nenapísala. Takže dúfam, že sa bude kapitola páčiť :D