Son Of Mafia /Niam Horayne/ ✔

Zee..

Pristúpil o krok bližšie, bol tak blízko, že som mohol kľudne cítiť jeho vôňu, ktorá ma priťahovala...pozrel sa mi do očí a jemne ma postrčil na posteľ..

Sledoval som ho svojimi prenikavými očami, ktoré sa vpíjali do tých mojích..

,,Neviem o čo ti ide, ale do môjho života sa nestaraj inak neskončíš dobre.." zašepkal mi do ucha, rýchlo sa odtiahol, ,,Dúfam, že si ma pochopil."

Odišiel..

Moje pery, ktoré boli celý čas v rovnej línii, zmenili tvar do písmena O

Vážne som sa ho nebál, nie.. Skôr ma to ešte viac donútilo zistiť čo to je za chlapa, čo tají, čo je také hrozné a tajne pre syna mafiána..fakt ma zaujalo čo  nemôžem vedieť..

Sadol som si zase za notebook, začal som sa hrabať vo všetkých stránkach čo som našiel či už to boli zápisy z nejakých starých prípadov..

♔ ♔ ♔ ♔

,,Ako to, že nič?! " vytáčal som sa nad neschopným IT môjho oca.

,,Ten chlap podľa všetkého ani neexistuje.. " povedal, no stále hľadel do veľkého monitoru drahého počítača.

,,Ako to, že neexistuje.." odpovedal opäť flegmaticky.

,,A kde je Zayn?" spýtal som sa už nie celkom milým tónom.

,,Dole.." venoval mi opäť jednoduchú odpoveď.

,,Dik.." odsekol som a rozbehol sa dole, svojimi tenkými nohami som bral schody po dvoch,čudujem sa, že som sa neroztrhol na dve časti, keďže schody bol široké a viedli do nie príliš príjemnej časti nášho domu.

Vepmi pomalým pohybom som otvoril ťažké kovové dvere z, ktorých sa už ozývali slabé výkriky bolesti a bezmocnosti..

Opatrne som vošiel do dverí, na jednoduchej drevenej stoličke sedel priviazaný chlap, špagát, ktorým mal obmotané zápästia sa pomaly vrýval do tenkej kože, všade bola krv. O kúsok ďalej bol stôl kde mal Zayn svoje serepetičky, čo boli skalple, žiletky, nože, jedna pištoľ a pár ďalších vecí na veľmi nepríjemné zážitky, ktoré si odtiaľto ľudia odnášali..teda ak sa odtiaľto vôbec dostali. Keďže som sem chodil ako decko a Zayn je môj kamarát už od škôlky..som celkom v pohode s vecmi čo sa dejú v suteréne.

,,Ahoj.." pozdravil som ho, vtedy uštedril chlapovi na stoličke ďalší úder boxerom, ktorý mu obopínal články prstov.

,,Ahoj bro," venoval mi jemný úsmev a potom tomu chlapovi vrazil ďalšiu.

,,Kto to je, že ho tak mlátiš?" uškrnul som sa.

,,Uh..tuším nejaký neplatič či čo..tvoj takto len povedal, že mu mám rozbiť hubu tak, aby si to pamätal," odvrátil od neho zrak, z prstov si zvliekol boxer a položil ho na stolík. Prešiel vedľa neho, ,,Dúfam, že si to zapamätáš..vieš predsa, že účty sa platia na čas, či snáď nie?"

,,Á-áno.." vydral zo seba.

,,Tak si to  pamätaj.." zavrčal a zo stola si zobral injekciu, pár krát do nej ťukol prstom, aby sa uistil, že je v nej presne to čo potrebuje.

,,Č-čo to je?" zaskučal.

,,Myslím, že to ťa už trápiť nemusí," bez akéhokoľvek varovania mu injekciu vrazil do nohy. Ďalej to už nasledovalo tak ako vždy, prišli dvaja nabúchaný poskokovia a odvliekli ho do auta. Narvú ho do kufru a ďalej sa nestarajú, buď bude žiť alebo nie..

,,Čo s ním bude?" spýtal som sa trochu zvedavo. Vždy som sem chodil, no aj keď som bol už zvyknutý ani z ďaleka som nebol ako moje dvojča James. On sa toho nebál, rád sa do niektorých praktík zapájal, zatiaľ čo ja som ticho stál v kúte.

,,Uhm..asi ho hodia do Temže," mykol ramenami, ,,Mno a čo si odo mňa chcel? "

,,Uhm..vieš mohli by sme to prebrať niekde inde ako tu?" Áno, narážal som tým na miestnosť plnú nástrojov.

,,Oh..samozrejme," zasmial sa, keďže to určite pochopil. Viedol ma dverami dole do garáži, kde o takomto čase nebol nikto okrem dráhych a značkových áut.

♔ ♔ ♔ ♔

,,Vieš o ňom niečo?" spýtal som sa.

,,Uh..okrem toho, že ma kurva dobrýzadok nie, " zasmial sa.

,,Zayn!" okríkol som ho, ,,Potrebujem to.."

,,Nechápem čo ťa na ňom tak priťahuje," venoval mi nechápavý pohľad.

,,Nič..len..chcem proste vedieť kto to je..veď ani neviem prečo sem prišiel," zaskučal.

,,Asi nato, že ho tvoj foter najal nie?" mykol ramenami.

,,To mi je jasné, ale pozri naň ho..mohol by robot milión iných vecí a on je práve bodyguard 16 ročnému synovi mafiánskeho bossa?" rozhodil som rukami.

,,Môžeš sa ho spýtať.. " uškrnul sa.

,,Č-čo? Stojí za mnou však? " stuhol som.

,,Uhm.." Zayn jemne prikývol.

,,Fuck.." zaskučal som a opatrne sa začal otáčať.

,,Meškáš do školy," povedal jemne hrubým hlasom, ale zato stále sametovým hlasom.

,,A? Vozí ma šofér.. "

Nechápem, prečo sa práve pred ním hrám na tvrďáka? -,-

,,Keďže som tvoj bodyguard chodím s tebou do školy," odpovedal, opäť flegmaticky.

,,Počkaj.. To som mnou budeš v škole?!" vyvalil som oči, Bože keby mi nedržali v hlave už ich mám na dlážke.

,,Nie.." odpovedal jednoducho, otočil sa a šiel smerom ku dverám,  ,,Za desať minút pri aute, pohni si..blondínka "

Odišiel..

,,Aw blondínka...aké zlatučké," Zayn sa rehotal ako nejaký postih.

,,To nie je vtipné.. Ak ma takto nazve v škole roztopím sa od hanby," zaskučal som.

,,Uh..mne by to moc nevadilo," uškrnul sa, zase..

,,Nechaj si zájsť chuť.."

,,Veď s ním nespávaš tak čo ti vadí?" nechápal.

,,Nič..len ten tvoj pohľad. Vyzeráš jak keby si sa nad ním každú noc robil," oprávnené som sa otočil na odchod.

,,Myslel som, že do školy s ním nepôjdeš," ozval sa.

,,Kto povedal, že pôjdem? Lebo ja nie.. " otvoril som si dvere a začal kráčať smerom cez Zaynovu miestnosť až hore do obývačky, vyzul som sa a začal kráčať smerom ku schodisku. Slímačím tempom som sa dostal do svojej izby.

Veeeľmi pomaličky som sa začal obliekať, myslím, že desať minút už dávno ubehlo.

L I A M

Uprel som zrak na hodinky na mojom zápästí, desať minút dávno preč a ten malý blonďák sa niekde zajebáva..

Nervózne som podupkával pravou nohou, rozhodol som sa pre trošku radikálne riešenie, ktoré sa pánovi Horanovi páčiť nebude..