Nepoložená otázka

dvanásta otázka

Bol piatok, škola skončila a Trudy šla ako obvykle pozrieť poštovú schránku. Očakávala zase množstvo listov od rôznych firiem či exekútorov, pretože sa končil mesiac a jej matka, ako inak, zase nič riadne nezaplatila. Lenže prekvapenie prišlo, až keď otvorila schránku. Do rúk jej vpadlo zopár listov adresovaných nej, práve nej. Strčila si ich pod mikinu, nech jej matka o nich nevie, vzala aj ostatnú poštu, ktorú riadne neprezerala a pobrala sa domov. Na stôl položila poštu pre matku a pobrala sa hore do izby, kde si roztvorila listy.

Boli od neho.

Mal neobvykle krásny rukopis. Avšak obsah najmä posledného listu nebol taký pekný.

Ubližovala najmä samej sebe, keď sa podriaďovala matke. No najviac svojou predstieranou ignoráciou, ktorú on považoval za skutočnú, ubližovala jemu. Guľaaté slzy jej stekali po tvári a ony rozpíjali atrament.

  „Aaron," vyslovila jeho meno s toľkou nehou zmiešanou s obavami o neho. „Kam... kam..." nedokázala to. Nedokázala vysloviť tú otázku, na ktorú aj tak nepoznala odpoveď. Nevedela, kam šiel. Len vedela, že ho musí zastaviť.