Toto je posledný list pre Teba, Trudy. Nezaujíma ma, či Ťa to bude nejak trápiť, nejak zaujímať, ale aj keby čírou náhodou áno, akosi mi to začína byť jedno. Zničila si ma. Kúsok po kúsku si ma roztrhala ako pes dajaký vankúš, alebo čo ja viem čo. Snažil som sa Ťa zaujať, niečo sa Ťa spýtať, spoznať Ťa, ale Ty nie. Si nedostupná, ako keď má človek vypnutý mobil a niekto sa mu snaží dovolať. Myslel som si, že moje city k Tebe sú skutočné, a aj že boli, ale mám taký dojem, že už vyprchali, pretože vyprchala aj moja trpezlivosť. Vieš, aj ja nejakú mám.
Odchádzam, a už sa nevrátim. Odchádzam, a spolu so mnou všetky nepoložené otázky. Všetky zostali nevypovedanými, visiacimi vo vzduchu a Ty ich stále nechceš uchopiť. Trochu smutné. Celý tento príbeh o nás je smutný, pretože život taký už raz býva. Život nie je len o happyende. Aspoň ten môj nie.
Budem rád, ak nájdeš ten svoj.
Keby som Ťa mal ešte raz stretnúť, opýtal by som sa Ťa jednu otázku: „Môžem ťa spozn-"
Áno, pochopila si správne. Neopýtal by som sa ju, pretože by mi nebol daný priestor. A preto odchádzam. Pretože ja ten priestor naozaj potrebujem, aj keby sa nemal stotožňovať s tým Tvojím.
Zbohom, Trudy. A nájdi svoj happyend.
YOU ARE READING
Nepoložená otázka
Short StoryToľkokrát sa jej chcel čosi spýtať, až ostali všetky otázky nevypovedanými. © 2016 l všetky práva vyhradené l tatika700
