Nepoložená otázka

tretia otázka

Aaronova mama poslala svojho syna s kučeravými blond vlasmi do obchodu, aby kúpil zopár surovín, ktoré potrebovala ku pripraveniu sobotňajšieho obeda.

„Čauko, mami," pozdravil mamu Aaron, ktorý pozdravom naznačil, že už odchádza z domu.

Vonku bolo sychravo, no aj napriek tomu sa Aaronovi nechcelo kráčať. Bolo mu srdečne jedno, že celý premokne. Dážď mal rád.

Po vkročení do miestneho supermarketu si vzal košík na nákup, vložil doň mincu a vydal sa vpred. Kráčal pomedzi úzke uličky s rôznymi druhmi potravín, a postupne naberal všetky, ktoré mu mama spísala na papier. Keď sa premiestnil z jednej uličky do druhej, na moment sa zastavil.

Zbadal totiž ju.

Odhodlane sa za ňou vydal s myšlienkou, že tentokrát ho už neodignoruje. Nemienil nič také dopustiť.

„Ahoj, Trudy."

Dievča s veľkými očami premiestnilo svoj zrak z regálu s cereáliami práve na Aarona. Netvárila sa príliš nadšenne, že ho vidí.

„Čau," ozdravila ho viac spýtavým tónom, akoby sa ho s pozdravom zároveň pýtala, čo pri nej chce.

„Zaujímalo by ma, prečo na neustále ignoruješ."

„Máš dojem, že ťa ignorujem?"

„Áno," nechápavo som na ňu pozrel.

„Keď myslíš," mykla plecami, akoby ju to nezaujímalo.

„Prečo ma igno-"

Zas. Zas utiekla. Zas ma odignorovala.