ESTERANDIA - Meč nevinnosti

13. Vestix, vlkolak (druhá časť)

Chrixtin na mňa nechápavo pozrel, tak som mu to všetko vyrozprávala. „No to ma podržte. Môj starší braček dvadsať rokov žije v Esterandii a nevie, že sú lesáci vegetariáni?" smial sa.

Aj jeho smiech znie dobre, niečo vo mne stále nemyselo na nič iné.

Všimla som si, že nás Eran počul a práve nás sledoval. „Ďakujem, že ma spomínate," ironicky poznamenal.

„Nemáš za čo," ozvali sme sa so smiechom späť. Evidentne sa na nás nehneval, lebo sa neskôr začal smiať s nami.

Damis len behal pohľadom z nás na Erana. „Netuším, koľko je hodín, ale mali by sme už ísť spať."

O minútku som sa už prehadzovala na tvrdej zemi a hľadala si vhodnú polohu, v ktorej by som si aj pospala. Chrixtin sa ma spýtal, či mi nie je zima, tak som mu podala moju pekelne horúcu ruku, nech sa uistí sám.

Ledva sa jej dotkol prstom, hneď ho od mojej ruky odtiahol. „Au, ty ale páliš."

Usmiala som sa naňho a zatvorila oči. Sústredila som sa na malé kúzlo.

Onedlho som zacítila, ako sa mi prúd energie vyvalil z dlane a otvorila som oči. Vo vzduchu visel nápis Dobrú noc. Chrixtin sa na mňa pozrel a keď videl, že to neviem odčarovať, poradil mi, aby som luskla prstami.

Na druhý deň ráno som vstala hneď prvá. Posadila som sa a úpretrela si oči. Prstami som sa snažila ako tak si učesať vlasy. Počas tejto činnosti som sa započúvala do ranného vtáčieho spevu, ktorý sa šíril lesom. Po dočesaní som si skontrolovala obsah tašky a keď som zistila, že je všetko v poriadku, ľahla som si opäť na zem a moje oči zablúdili k spiacemu Chrixtinovi.

Nechápem, ako to robí, že sa dokáže usmievať aj zo spánku. Asi sa mu sníva nejaký pekný sen.

Ozaj, túto noc sa mi nesnívali žiadne nočné mory. Zaujímavé. Draghitovi sa dnes asi moc nechcelo, prebehlo mi hlavou.

Spomienku na Draghita som zahnala preč a zadívala sa znovu na Chrixtina.

„Ja nespím," prehovoril a zasmial sa. „Nejak som ťa príliš zaujal, nemyslíš?"

Postavil sa sa a obrátila sa mu chrbtom, aby nevidel, že sa červenám. Aj tak podišiel ku mne a pozrel sa mi rovno do očí: „To nezakryješ. Ja som ťa videl." Prešiel popri mne a naschvál sa svojou rukou obtrel o tú moju. Mieril k ostatným. „Budíček. Pokračujeme ďalej."

Prvý otvoril oči Eran, ale v tom momente ich hneď zavrel.

Damis bol prvý, kto hneď po prebudení vyskočil na nohy a poupravoval si pokrčené oblečenie. „Dobre, takže teraz prejdeme cez seníciu? Pôjdem pozrieť, kediaľ je to najbližšie," oznámil a vyliezol na strom.

„Senícia je ten ostnatý porast, že?" spýtala som sa.

„Áno, presne tak," prikývol Chrixtin. „Senícia preto, lebo v blízkosti nej sa nikomu nezvyknú v noci snívať sny."

*Aha, takže už poznám odpoveď, prečo sa mi túto noc nočné mory nesnívali.*

Damis už dávno zliezol zo stromu, keď Vestix – už v ľudskej podobe – ešte vylihoval.

Eran už nespal. Sedel vedľa stromu, z ktorého Damis predchvíľou zoskočil a brúsil si meč.

„Vestix, ja som ti vravel, že máš v noci spať," pripomenul mu Damis opierajúci sa o strom vedľa Erana.

„Ale vysvetli to nočnému tvorovi," prehovoril ospalo. Potom otvoril oči a zdesene vyskočil na nohy. „Takže to sa mi nesnívalo? Fakt? N-n-naozaj sme už preč? Ja... myslel som si, že som doma."

„Tak to ťa musíme sklamať, pretože práve sa ideme presekávať cez toto," oznámil Chrixtin a ukázal na ceníciu. „A dobre vieš, čo nás čaká na druhej strane."

Vestix prikývol a ja som si na to odpovedala sama.

Trolovia.