ESTERANDIA - Meč nevinnosti

4. Návšteva Panej svetla (prvá časť)

Mesto bolo tak isto rozprávkovo – nádherné. Kamenná cestička, milé a maličké kamenné a drevené domčeky, veľa stromov, potok, studničky a všade boli roztrúsený obyvatelia rôzneho druhu: škriatkovia, trpaslíci, víly, obyčajný ľudia podobný Damisovi a kopec iných, pár elfov a niekoľko ďalších neidentifikovateľných rás.

Dostali sme sa aj do časti mesta, kde bolo menšie (akoby) námestie, na ktorom bol trh a čarovné bytosti na ňom predávali rozličný tovar, väčšinou to, čomu sa venovali a čo vyrábali.

Blížili sme sa k zámku. Bol veľmi vysoký s niekoľkými vežami. Okolo neho boli stromy a z druhej strany tiekol potok. Tam vyššie pri potoku za zámkom ešte niečo bolo, ale musela by som ísť bližšie, aby som to videla.

Zámok bol bielej farby a mal tmavé drevené okná a okenice. Mal jeden veľký vchod, čo bola, vlastne, obrovská brána.

,,Ďalej už s tebou nepôjdem," oznámil Damis. „Keby si ma hľadala, tak budem v lese. Čo sa týka ostatných, tak sa nemusíš nikoho báť. Ľudia v mestečku sú milí a dobrí. A Pani svetla sa o teba postará," usmial sa.

„Ďakujem, že si ma odprevadil, zatiaľ sa maj," zamávala som mu.

Aj on mne a vydal sa smerom späť.

Otočila som sa čelom k zámku a nazrela dnu cez otvorenú bránu, ale videla som len tichú čiernotu.

Vošla som teda neisto dnu a pomalým krokom som sa dostala do obrovskej siene.

Bola tu naozaj veľká tma. Okná v sieni boli tak vysoko, že svetlo, ktoré z nich prenikalo dnu, svietilo len v hornejšej časti a občas dopadalo aj dole, ale iba na určitých miestach. Po oboch stranách siene sa ťahali dvoje strmé schodiská. Medzi nimi bola vyvýšená podlaha a tam stáli štyri rovnako veľké tróny. Evidentne patrili štyrom ľuďom, ktorý mali rovnakú hodnosť – Pánom.

Na ľavej časti siene bola tmavá chodba. Pani svetla asi to svoje svetlo príliš v láske nemala.

Nikoho som tu nevidela, tak som prehovorila: „Haló? Je tu niekto?" Hľadám Pani svetla a bleskov."

„Samozrejme, že tu niekto je," ozval sa zo schodov mužský hlas. V tme som rozoznala siluetu štíhlej postavy a dlhými vlasmi a plášťom. „Čo tu hľadáš?" povrchne si povzdychol a podišiel bližšie.