Dedinka Goustr - Závoj Temnoty *POZASTAVENÉ*

D.G. - Z.T. XI.

Eren

Ráno sa zobudím na spev vtákov. Slnko už musí byť pekné vysoko keď mi svieti do zavretých oči. Pomaly ich pootvorím a zistím, že je vážne neskoro. Trochu sa zavrtím. Tá posteľ je nejaká tvrdá.

"Zlatíčko, nevadí mi že na mne ležíš, ale nekrúť sa. Dosť ma dráždiš už aj tak," započujem zúfalo pri svojom uchu.

Vystrašene otvorím oči dokorán a zdvihnem hlavu. Pozerám sa do oči svojej láske a sčervenám keď si uvedomím, že na ňom doslova ležím. Ešte viac sčervenám keď si uvedomím, že na sebe nemám nič iné ako dlhšie tričko, ktoré sa mi vyhrnulo nad zadok. Pomaly z neho zleziem a prikryjem sa paplónom až po bradu. Je mi trápne. A ani neviem, ako som sa do toho tričká dostal.

"Zlatíčko. Nemusíš sa hanbiť. Včera som ťa chcel prezliecť, ale nevedel som, že pod tými nohavicami nič nemáš. Obliekol som ti len to tričko. Bol si tak roztomilý," usmeje sa na mňa miláčik.

"Aha. Tak ďakujem," prekvapene zamrkám a zase sčervenám.

V každom prípade sa k nemu zase pritisnem bližšie a nechám sa ním objať okolo pásu. Pozriem sa mu do očí. Sú tak krásne. On je krásny. Neodolám a pobozkám ho na ústa. Do bozku sa tak zoberieme, že stratíme pojem o čase. Keď sa náš bozk skončí, tak zistím, že zase ležím, alebo skôr obkročmo sedím, na Ebenovi. Pousmeje sa na mňa a ja zase sčervenám a skloním oči. Eben ma chytí pod bradou a natočí si ma k sebe.

"Si krásne roztomilý keď sa červenáš," pobozká ma.

"Mali by sme vstávať," postavím sa z neho a aj z postele

"Vieš, že v tom tričku vyzeráš na zožratie?" spýta sa ma Eben, keď mierim do kúpeľne.

Sčervenám a zavriem sa v kúpeľni. Príde mi, že neviem nič iné ako sa červenať.

Eben

Počkám zlatíčko než vyjde z kúpeľne a zamierime dole. Ešte stále sa trošku červená. Pousmejem sa. Zídeme do kuchyne kde sú už všetci a sadnem si za stôl. Erena si stiahnem na kolená.

"Dnes už do školy nepôjdete. Je desať preč, takže by sa vám to neoplatilo. Eren si v poriadku? Po tom včerajšku vyzeráš celkom fajn," usmeje sa Majk.

"Už som v pohode," usmeje sa Eren.

"Glori, ako sa cítiš?" spýta sa Ekresiuss.

"Dobre. Prečo by som sa mala cítiť inak?" nechápe.

"Včera si bola otrávená. Eren s bratmi ti zachránili život," povie ticho Riem.

"Čože? Prečo si to nepamätám?" pozrie sa po nás Glori.

"Je to normálna reakcia mysle. Neboj časom si spomenieš," upokojí ju Ell.

"Aha. Dobre," usmeje sa Glori.

"Eren? Prečo nič neješ?" spýtam sa zlatíčka a pritiahnem si ho bližšie k telu, ak to ešte je možné.

"Je mi blbo. Mám pocit, že do žalúdka nič nedostanem," povzdychne si a so zavretými očami sa o mňa oprie.

"Eren, bolí ťa niečo?" stará sa jeho otec.

"To bude v pohode. Len som ešte slabý," pousmeje sa.

"Eben, odnes ho hore. Prídem za vami. Vy ostatní si robte čo chcete. Hlavne nezbúrajte dom," rozdelí úlohy Majk.

Zoberiem teda Erena hore a uložím ho do postele. Hneď sa schúli do klbka a ťažko dýcha. Prisadnem si k nemu a hľadím ho po chrbte. Pootvorí oči a bolestne sa na mňa pousmeje.