Dedinka Goustr - Závoj Temnoty *POZASTAVENÉ*

D.G. - Z.T. IV.

Eben

Keď o pol deviatej odídeme od Erena, vydáme sa k jazeru uprostred dediny. Než tam dôjdeme, tak je trištvrte na deväť. Posadíme sa na okraj jazera a ticho sedíme asi desať minút.

„Nechápem, že sme si už včera nevšimli, že by ste mohli byť osudový partneri," zakrúti neveriaco hlavou Daniel.

„To nechápeme nikto," povzdychne si Glori.

„Ako si sa to dozvedel ty?" otočí sa na mňa Sabián.

„Dnes na hodine, keď prišiel k nám do triedy a sadol si pri mňa mi to došlo," odpoviem s pokrčením ramien.

„Sakra! Vedela som, že na niečo zabudneme. Nespýtali sme sa ho na ten liek," skríkne Sam.

„Pokoj aj zajtra je deň," tíši ju Ašra.

Do deväť pätnásť sedíme už v tichosti, keď z ničoho nič Snow vedľa mňa zavije bolesťou. Všetci sme hneď na nohách a ja sa snažím utíšiť Snowa, ale ten sa začne ešte viac zvíjať. Cítim, že Eren je v nebezpečenstve. Keď sa o chvíľu prestane zmietať, pomaly sa postaví na nohy a neistým krokom sa vydá tam odkiaľ sme prišli. Postupne sa rozbehne a my sme mu hneď za chvostom. V rekordnom čase prídeme pred Erenov dom, ale hneď sa zdesíme. Na schodoch pred dverami je samá krv a patrí Erenovi. Z vnútra sa ozýva dosť ostrá hádka a tak bez klopania vrazíme do domu.

„Kde je Eren?" spýtam sa vrčivo.

„Neviem a je mi tu fuk! Vyhodila som ho za dvere, nech si hľadá domov niekde inde! Tu sa už ani neukáže. Bodaj by bol mŕtvy!" zakričí hystericky žena, jeho mama.

„Tak to nie! Ty si teraz zbalíš všetky veci a do rána ťa tu nechcem vidieť. Už nikdy sa k Erenovi nepriblížiš! Padaj!" šmarí s ňou Erenov otec na chodbu.

„Kde je? A čo sa tu stalo?" spýtam sa znovu.

„Neviem. Musíme ho nájsť a HNEĎ!" vyjde jeho otec von z domu.

„Čo sa stalo?" Spýtam sa už po tretíkrát, keď bežíme za Snewom do lesa.

„Arabela ho napadla, keď jej povedal, že má priateľa a nie priateľku. A kto ste vy?" pozrie sa na mňa.

„Eben. Erenov partner," uškrniem sa na jeho vyvalený pohľad a bežíme ďalej do lesa.

Dobehneme až pri nejaké jazero, o ktorom som ani nevedel, že tu je, a uvidíme ako Erenovi strážcovia Dráp, Satan a Linda, práve zabili posledného démona. Ale kde je Eren? Vidím ako ho jeho strážcovia tiež začali hľadať, ale sú neúspešný. Pozriem sa na Snowa, ktorý nehybne leží na tráve a nedýcha.

„Snow! Čo ti je! Preber sa!" priskočím k nemu a cítim ako mi po chrbte prebehne mráz.

Cítim ako ostatný stuhli a Satan sa k nám priženie rýchlosťou blesku a zažne do neho strkať a kňučať, aby sa prebral. Viem čo to znamená, ale nechce sa mi tomu uveriť. Ak je Snow mŕtvy, tak Eren je....Nie! To nemôže byť pravda! Iba som ho našiel. Nemôžem ho zase stratiť! Začujem Drápove vitie a hneď sa naňho otočíme. Našiel ho? Ale prečo je na brehu......To nie! Oči sa mi rozšíria hrôzou a než ktokoľvek stihne niečo urobiť skočím do vody. Uvidím ho na dne. Je zranený, ale to teraz nie je to hlavné. Preplávam k nemu a chytím ho do rúk. Je tak krehký. Začnem právať nad hladinu. Za chvíľu som nad hladinou aj s Erenom, ktorý stále nedýcha. Za pomoci ostatných ho vytiahnem na breh a začnem ho oživovať. Toto mi nerob zlato. Prosím neopúšťaj ma. Modlím sa v duchu. Je biely ako stena a vyzerá ako mŕtvy, ale nemôže byť. Ešte chvíľu ho oživujem, keď ma od neho chce niekto odtiahnuť.