Dedinka Goustr - Závoj Temnoty *POZASTAVENÉ*

D.G. - Z.T. V.

Eben

Vojdem do izby a môj pohľad padne na to nešťastné klbko. Hneď ako ma uvidí, vysloví moje meno a po tvári sa mu začnú kotúľať slzy. Prídem k nemu, sadnem si na kraj postele k nemu a chytím ho za ruku.

„Čo sa deje láska? Prečo plačeš?" zotriem mu prstom slzy a pobozkám ho na čelo.

„Ja....." sčervená.

„No tak láska. Pomôžem ti," usmejem sa naňho milo.

„Potrebujem isť do kúpeľne....." zahryzne si do pery.

„Tak poď. Nemusíš sa ma pýtať," usmejem sa.

„Ale.....všetkomabolíanedokážemtamísťsám....." vyhŕkne tak rýchlo, že mu nerozumiem.

„Prepáč, ale môžeš to povedať pomalšie? Skoro nič som nerozumel," prehrabnem mu vlasy.

Povzdychne si, ale už pomalšie odpovie.

„Všetko ma bolí a nedokážem tam ísť sám. Pomôžeš mi?" sčervená a sklopí oči.

Ostatný ešte neprišli, tak usudzujem, že nám chcú dať chvíľu čas.

„Jasné, zlatíčko moje. Prepáč. Mal som si uvedomiť, že tam neprejdeš," pobozkám ho do vláskov a zoberiem ho na ruky.

„Je to v pohode?" spýtam sa pre istotu.

„Áno. Ďakujem. Nevadí ti to?" spýta sa a zas sčervená.

„Nič čo robím pre teba mi nevadí. Milujem ťa a rád ti pomôžem," usmejem sa naňho.

Už neodpovedá, len sa o mňa oprie. V kúpeľni mu pomôžem so všetkým s čím potrebuje a odnesiem ho späť do postele. Stále sa červená. Je tak roztomilý.

„Eren, mne to vážne nevadí. Neboj sa," usmejem sa a keď sa na mňa stále nepozrie, tak mu zdvihnem hlavu a pozriem sa do tých krásnych očiek.

Stále sa červená a keď sa mu pozerám do tých očiek neodolám a spojím naše pery. Nachvíľu stuhne, ale hneď sa preberie a bozk mi opätuje. Po chvíli ho prehĺbim a keby sme sa nemuseli nadýchnuť, tak by som ho nikdy neukončil. Cudne sa na mňa usmeje a pomaly ho usteliem do postele.

„Ešte si oddýchni zlatíčko," usmejem sa naňho.

„Nechoď," zašeptá a chytí ma za zápästie, keď chcem vstať.

„Ľahni si ku mne. Nechcem tu byť sám. Chcem ťa pri sebe. Prosím. Neopúšťaj ma," sčervená a skloní hlavu.

Neodpoviem, iba sa pousmejem a ľahnem si za ním. aj tak je už skoro polnoc a som unavený, tak prečo si neoddýchnuť. Pritiahnem si ho k sebe, ľahne si mi na rameno a o chvíľu, keď nás zakryjem už spíme. Vlci si ľahnú pod okno a už vnímame len sami seba a temnotu.

Glori

Sedíme v obývačke a čakáme kým sa Eben vráti. Prešla už pol hodina a Eben stále nikde, tak sa rozhodnem, že sa pôjdem po ňom pozrieť. Nájdem ho v Erenovej izbe ako sladko spia. Nechcem ich budiť tak z úsmevom zavriem dvere a vrátim sa naspäť dole, kde im oznámim, že Eben sa dnes už asi nevráti. Povedala som im čo som videla a nakoniec sme sa zhodli, že pôjdeme späť aj mi. Predsa len zajtra je utorok a vôbec neviem, či pôjdeme do školy.

Eren

Ráno sa zobudím o piatej. Ako inak. Ale dnes sa mi spalo oveľa lepšie. Len ten vankúš b y sa mohol prestať hýbať. Počkať! Čože?! Vankúše sa predsa nehýbu! Hneď vystrašene otvorím oči a pozriem sa do červených očí Temného anjela. Hneď mi dojde, čo sa včera stalo a celý sčervenám, keď si spomeniem ako som ho volal do postele. Hneď si uvedomím tiež, že už ma neboli telo tak veľmi ako včera.