perfect boy? no. *DOKONČENÉ*

9

POHĽAD JACKSONA
„Zrejme nie."

Oukej, nedal som to. Čo keby sa jej naozaj niečo stalo? Som sviniar, ale nie takýto.

A čo som nezbadal? Nie, neboli to zlomeniny. Môj pes bol v objatí toho sráča.

V jej očiach bol jasne vidieť šok. Schytil som ju za ruku. A rýchlo som odtiaľ vypadol. Sám som bol mojím chovaním prekvapený.

Možno by som do svojho zoznamu vzácnych bytostí mal pridať aj tohto psa.

POHĽAD EMILY
Kráčali sme takto už polhodiny. Nohy ma pekelne boleli, mala som svoje najvyššie opätky. A aj tak ma o pár cenťákov Jackson prevyšoval, usmiala som sa v duchu.

Vtom som si uvedomila, že je to prvýkrát, čo urobil nejaký krok on.

Zastala som a vytrhla som sa mu z ruky.

Vyzeral, akoby si až teraz uvedomil, čo urobil.

„Takže," začala som. Mohla som vidieť, ako zťažka preglgol. „To má byť žiadosť o ruku?" poskočila som na mieste a zatlieskala som si pre seba rukami.

Zamračil sa a prekvapene pozrel na obrovskú budovu pred nami.

To zlatníctvo bolo najznámejšie v meste. Navyše, tieto dni rozdávali plagáty, že zlacňujú svadobné prstene k polovicu. Prečo by ma sem ináč bral, ak nie kvôli tomu?

Zo zmäteného sa jeho výraz zmenil na nafúkaný. „Si blbá?" bezcitne prehovoril.

„Už to pochop. Ja. O. Teba. Nemám. Záujem." z jeho zvyčajne ľadových očí sa nič nedalo vyčítať.

To bol prvý moment, keď som si uvedomila, že to nemá cenu.