A je to. Obraz je hotový. Viac menej.
Mama robí posledné úpravy. Našťastie, odo mňa teraz nič nepotrebuje.
Sedím na gauči a pozerám nejaký americký trhák.
Mama si začala spievať. Zakryjem si uši.
"Hm...Lyn...?"
Matne začujem mamin hlas.
"No?"
"Asi to už je..." zaváha.
"To bolo už pred hodinou..." protirečím.
"To sa nepočítalo." prekríži si ruky cez prsia mama.
"No dobre." ustúpim jej. Nastane ticho. Dlhé a trápne ticho.
"Tak ideš sa na to pozrieť, alebo nie?!" vybuchne mama nakoniec. Neochotne sa postavím z gauča a dotrepem sa ho mame a stojanu s obrazom.
"Mami, to si zo mňa robíš prdel."
