Mama schytí drevený štetec a začne maľovať. Sledujem, ako ním kĺže po plátne, nanáša farbu.
"Mami, tam ti kvaplo." upozorním ju.
"Pšššššt. Neruš ma, Lyn. Choď si radšej kresliť." Včas si zahryznem do jazyka. Ja a kresliť? Pfff. To radšej napíšem poviedku o ovečke čo zjedla jogurt.
"Nemôžem robiť niečo iné?"
"Hlavne ma nechaj pracovať." obráti sa ku mne.
"Fáááajn." ochotne súhlasím. "Čo sa dá robiť. Tak ja teda pôjdem." Otočím sa na päte a uberám sa preč.
"Lyn." stisnem zuby.
"Áno, mami?" nahodím žiarivý úsmev, pričom jej ukážem takmer celý svoj chrup.
"Prines mi servítku." Asi jej došlo, že tam naozaj niečo kyclo.
"Rýchlo!"
A je to tu. Pohroma začala.
Sťažka si povzdychnem.
"Samozrejme."
