Prológ (aspoň si myslím, že sa to tak volá :D)
,,Max! Ja neznášam prekvapenia a ty o tom dobre vieš."
Zamračila som sa, ale nepomohlo to. Stále som mala uviazanú šatku okolo hlavy.
,,Viem, ale budeš to musieť vydržať."
Prisahám, že aj keď ho nemôžem...
Ley už spí. Bože! Proč musí byť tak zasrane prekrásna? Rozplýval som sa nad ňou ešte asi 15 minút. No potom som si povedal,že pôjdem spať. Predsa....zajtra idem už konečne domov,no ešte musím ísť na vyšetrenie a to nejak prežijem.
Zobudil som sa ako prvý. Pozriem na hodiny a zistím,že už je 8:30. Pozriem na Ley a tá pokojne spí. Trošku sa pomrví a pritiahne si paplón viac k sebe. Vyzerá ako anjel,ktorý práve spadol z neba.
,,Max! Nepozeraj sa tak na mňa!"
Skoro som spadol z postele keď to povedala.
,,Ley, toto mi už nerob."
,,A prečo? Vieš ako smiešne si vyzeral?"
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Začala sa smiať a ja som sa ku nej nakoniec pridal. Otvorili sa dvere a v nich stál Dávid.
,,Vidím,že tu máte veselo."
Povedal a pristúpil k nám bližšie.
,,To áno. Max skoro spadol z postele ale to nechajme teraz tak. Prečo si tu?"
,,No prišiel som za Maxom. Chcel som sa spýtať,že či chceš to vyšetrenie teraz alebo neskôr."
,,Keby že idem teraz....pustíte ma skôr?"
Dávid len prikývol. Pozrel som na Ley a tá sa usmiala a prikývla.
,,Dobre. Pôjdem teraz."
Dávid vykročil ku dverám a počkal na mňa. Vykročil som za ním ale ešte pred tým som pobozkal Ley.
,,Za chvíľu som späť."
A capol som ju po zadku. Prekvapením zapišťala a ja som sa usmial. Škaredo sa na mňa pozrela, ale nič nepovedala.
Kráčal som za Dávidom do vyšetrovacej miestnosti. Dávid mi ukázal nech si sadnem na stoličku a začal ma vyšetrovať.
Ubehla už asi pol hodina a Dávid ešte neskončil.
,,Dávid bude to ešte dlho trvať?"
,,Nie,už ti len niečo predpíšem na bolesť a dám ti papiere na priepustku,ktoré dáš potom na recepcií."
Len som prikývol. Ubehlo 10 minút a Dávid mi dávala papiere so slovami:
,,Dávaj na seba pozor. A na Ley tiež."
,,Neboj. Budem. Prídeme ťa niekedy navštíviť."
Zobral som papiere a vyletel z miestnosti. Som niekde na prízemí. Takže sa musím rýchlo dostať na izbu. Na schodoch mi zazvonil mobil. Bol to Lucas.
