Like in a DREAM [SK]

14. časť

,,Ty si odtiaľto?" spýtal sa ma Jack keď sme sa spolu prechádzali po jednej ulici.

,,Nie, vyzerám na to?" spýtala som sa ho narážajúc na môj prízvuk, meno.. vlastne všetko. Cítila som sa tú úplne navyše. Ako nejaká čierna ovca. Ten môj prízvuk bol hrozný rovnako ako angličtina a výslovnosť.. A to meno! Ejdriana..Ach, musím si zvyknúť

. ,,No, práve že nie.. Odkiaľ si?" pozrel sa na mňa svojimi hnedými prenikavými očami.

Pohľad som mu opätovala a usmiala sa. Musela som troška zakloniť hlavu aby som na neho videla poriadne. Bol totiž vyšší minimálne o desať centimetrov.

 ,,Slovensko, taká krajinka v strede Európy," usmiala som sa nad tým, že určite nevie kde to je.

,,Ty si z Európy?" pozeral na mňa dosť prekvapene a zarazene, na čom som sa zasmiala a prikývla.

,,Myslel som, že si z Brazílie alebo tak," zasmial sa.

,,Haha, dobrý vtip. Vôbec nevyzerám ako Brazílčanka," zasmiala som sa a on tiež. Téma o mne na chvíľu ustala a Jack mi povedal, že jazdí na longboarde už od svojich jedenástich, čo ma dosť prekvapilo. 

,,Naozaj? Tak to je už ako dlho?" nadhodila som.

,,No, už sedem rokov, takže to znamená, že mám osemnásť. Koľko máš vlastne rokov?"

,,Sedemnásť," odpovedala som mu,vzala longboard a položila ho na zem. On ma pozoroval a ja som sa na neho postavila. Bol to taký čudný pocit, ako keby som na tom stála prvý krát.

Síce som naposledy na ňom stála asi pred dvoma rokmi, ale aj tak. Veď vtedy som na ňom uháňala, ako keby som sa s ním narodila.

,,Už si na tom stála?" rehotal sa Jack kvôli čomu som na neho zazrela.

,,Jasné! Pred dvoma rokmi to bola moja spriaznená duša."

,,Aha, no..Nevyzerá to tak," zasmial sa a postavil sa na ten svoj. Odrazil sa dvakrát nohou a vyložil ju na dosku. Išiel predo mnou asi tri metre. V podstate, bol predo mnou tri metre. Ja som stále stála jednou nohou na doske a druhou držala rovnováhu. 

Nakoniec som sa osmelila a odrazila sa. Na podiv som to ustála a tak som sa odrazila silnejšie a vyložila nohu na dosku. Zase som pocítila ten dokonalý pocit slobody, ktorý mi tak chýbal. Uháňala som popri palmách na širokej ulici za Jackom. Bol predo mnou už len dva metre. Tak som sa odrazila ešte silnejšie a doháňala ho. Keď si všimol, že som za ním pridal na rýchlosti a letel vpred. Ja som ho nasledovala. 

Nakoniec som sa dostala takmer na jeho úroveň a išli sme vedľa seba. Bol to neskutočný pocit a tak som zaťala päste, zdvihla ruky do vzduchu a zakričala: ,,Slobodááá."                                                                    

 ,,Čo?" zasmial sa Jack.

,,Sorry, sloboda means freedom," vysvetlila som mu to a usmiala sa.

,,Aha, pekné," usmial sa aj on a pridal na rýchlosti. Ja som ho nasledovala, veď ako inak. Síce som za ním občas nestíhala, ale veď na dvojročnú pauzu je to super. 

Zastavili sme až pri nejakom parku. Bola tam kopa zelene, fontána, jazierka a lavičky. Vzala som si long a rozbehla sa do parku.

Za chrbtom som začula smiech, ktorý pravdepodobne patril Jackovi. Neobzrela som sa a ďalej utekala k jednej lavičke, kde som si sadla a odložila longboard.

,,Páči sa ti to tu?" prikráčal ku mne Jack s úsmevom na perách. Až teraz som si všimla, že má vlasy strapaté od vetra. Vyzeral vtipne, ale zároveň pekne. Začala som sa smiať a on sa na mňa nechápavo pozrel. Vzal si mobil a pozrel sa na seba, teda na tvár. Vlasy nevidel a tak sa na mňa ešte nechápavejšie pozrel.

,,Vlasy!" povedala som pomedzi smiech. Pochopil to a tak si pozrel vlasy a hneď na to sa začal smiať. Nie, že by si ich upravil, ale on si sadol za mnou a začal sa rehotať.

,,Vyzeráš vtipne, neupravíš si to?" spýtala som sa ho už mierne upokojene.

,,No, nechce sa mi. Počkaj, odfotím sa a potom, ok? Dáš mi mobil?" nastavil ruku a čakal kým mu ho do nej dám.

,,Prečo? Máš svoj," nechápala som prečo chce ten môj.

,,Aby sme sa mohli odfotiť, vieš, aby si sa mohla na mne smiať," objasnil mi to s úškrnom na perách.

,,Tak nech sa páči," podala som mu ho a usmiala sa.

,,Otvor snapchat," pripomenula som mu to a on klikol na ikonku s žltým pozadím a duchom na ňom. Spravil asi tri fotky a všetky dal do 'My story'.

,,Nech sa páči, snáď ti neurobím hanbu na..ehm, Slovensku?" zasmial sa.

,,Nie! Snáď," zasmiala som sa a pozrela si fotky.

,,Alebo, ukáž," vzal mi mobil a vymazal tie fotky z My story.

,,To si nemusel," povedala som a odložila si mobil do vaku.

,,Nie, nemusel," odvetil s divnou grimasou, vzal si longboard a vstal.

,,Ideš?" pozrel na mňa a načiahol ku mne ruku. Ja som len prikývla aj keď som netušila kam a vložila mu svoju dlaň do tej jeho.