Za noci padajúcich hviezd II

¤°5.kapitola°¤

,,Lucy Heartfilia?"
Otočila som sa a stalo tam dievča. Veľmi pekne a elegantné dievča. Vysoké a štíhle dievča pozeralo na mňa modrými očami bez štipku pokoja. Že by je nervózna ako ja? Alebo lepšie povedané nahnevaná?
Jej oblečenie vyzeralo veľmi kvalitné, čiže bohaté dievča, ale bolo na jej trošku väčšie. Prečo? Zapozerala som sa na jej bruško. Bola tehotná. Mohla byť v piatom či šiestom mesiaci.

,,Áno to som ja! Čo si želáte?" spozornila som čo mi odpovie. Vôbec sa mi nepáčila.

,,Volám sa Mei a ako vidíš čakám dieťatko!"
,,Áno to vidím, ale čo to má so mnou? Nechápem!" Rozhodla sa mi hneď povedať o jej stave? Ktorá žena takto na verejnosti hovorí, že je tehotná? A ešte k tomu niekomu cudziemu?
A v tom má niečo napadlo. Že by? Ako to povedať?

,,Nechceš mi povedať, že čakáš dieťa s mojim  otcom, že nie?" To bola dosť divná predstava a ešte horšie sa to vyslovuje.

Ostala trošku zarazená a potom sa začala smiať. Ostala som z toho v šoku.

,,Nie, nie. Tvojho otca nepoznám." odľahlo mi. ,,Ale.." začala sa jemne potom nos usmievať a jej tvar začala chytať menšiu červeň.

Nadýchla sa a vypustila tie najkrutejšie slova.
,,Čakám dieťatko.. Grayovo dieťa!" Už viem prečo sa mi to rozhodla povedať hneď po lopate.

Pozerala som sa na ňu s vypulenými očami a pomaly sa mi ústa stvárňovali do menšieho o.
,,Grayovo..dieťa?" pri tých slovách v mojej hrudi pichalo. V tom momente som si aj prišla aby to dieťa bolo niekoho iného.
Cítila som ako vo mne narastá smútok a beznádej a hlavne nedôvera v Graya samotného. Dieťa. V ceste môjho vzťahu s Grayom nestojí len otravná Juvia, ale tentokrát niečo silnejšie. Nie niečo, ale dieťa.

,,Áno! Chodili sme spolu ešte pred tebou a viem, že sa máte brať, ale prosím ťa povieš mu aby sa nevzdával vlastného dieťaťa a keď sa narodí ukázal o neho nejaký ten záujem? Ináč sa do toho zapoja moji rodičia a nedokážem povedať čo sa bude potom diať. Predsa poznáš aké to je keď máš prísneho otca."

Ako sa zdá vie toho o mne dosť.

,,Bola by som ti veľmi vďačná keby sa s ním o tom porozprávaš!"

Tak ja sa mám s ním porozprávať? O jej dieťati?
Nahromadila som všetku silu, ktorú som mala do jediného slová
,,Jasné.."

,,Aaa, Ďakujem ti! Si veľmi milá, ale poprosím ťa o diskrétnosť. Poviem ti úprimne, že aj mne to je nepríjemné riešiť to takto s tebou, ale nemala som na vyber."

Nič som jej nepovedala len chvíľu na ňu pozerala. Ako som povedala vyzerá byť elegantná a z dobrej rodiny. Asi majú veľký vplyv v spoločnosti.
Nemala na vyber? To znamená, že..? Nedalo mi to a opýtala som sa jej na otázku, ktorú pokladám za dôležitú.
,,Gray... o tom dieťati vie?"

Chvíľku bolo ticho. Vyzerá to, že nad tým rozmýšľa a odpovedala mi s úsmevom.
,,Jasné, že vie! Preto od teba žiadam aby si mu povedala aby sa ho nevzdával. Viem, že na teba určite da! Nechcem aby moje dieťa vyrastalo bez otca."

Chvíľu bolo ticho. V čom ešte mi Gray klamal a čo všetko skrýva jeho minulosť, o ktorej sa so mnou nechcel rozprávať?

Nič viac som jej nepovedala a hneď na to som vbehla do domu. Tie slová má ranili z toho všetkého najviac. Bolo mi jedno, že som v tejto chvíli netaktná no pozerať sa na ňu som dlhšie už nedokázala.
Stala som tam chvíľku bez pohnutia a pozerala sa pred seba. Čakala som kým to všetko pochopím. Pomaly mi začala stekať slaná kvapka slzy po mojej suchej pokožke.
Podlomili sa mi kolená a ja som padla na zem opreta o dvere.

Nebránila som sa slzám a pocitom, ktoré sa chceli dostať von z mojho vnútra.
Klamal mi.. tak nechutne mi klamal. Povedal mi, že nemal žiadny vzťah, ktorý by bol dôležitý a teraz vyjde najavo, že má dieťa.

Pozrela som sa na ruku kde som mala nádherný jednoduchý prsteň.
,,Myslela som si, že to bol prsteň z čistej lásky!"

U Mei

Kráčala som po okraji popri rieke a pri tom si hladkala bruško.
Rozmýšľala som nad tým všetkým čo sa udialo. Usmiala som sa, pozrela na bruško a prihovorila sa k nemu.
,,Tvoj tatinko príde čoskoro, neboj sa!"