Všetko niečo stojí . . .

Dvadsiata štvrtá kapitola

Nedopovedala som to,pretože som sama nevedela či som Maxova priateľka. 

,,Maxová čo? Špatne som ťa počula zlato. Prosím hlasnejšie."

Znova sa spýtala a začala podupkávať nohou.Bože tá je teda nedočkavá.

,,Som Maxová priateľka. A ty si kto?"

,,Tak Maxová priateľka hovoríš. No ja som Melánia. A pokiaľ viem ....tak ja som Maxová priateľka."

Čo?? Táto vychudnutá štetka s veľkými prsmi a veľkým zadkom je Maxová priateľka? On má priateľku? To snáď nie....Bože čo som si to nahovárala.....

,,Aha..."

Na nič viac som sa nezmohla.

,,No a pokiaľ dovolíš, tak by som tu rada zostala s mojím mackom osamote."

,,Dobre..prepáč....ja ...už idem len si zoberiem nejaké veci."

Viac neodpovedala, len sa otočila a sadla si napäť k Maxovi. Zobrala som si mikinu, legíny, tričko s podtlačou  a čisté spodné prádlo a išla som sa prezliecť na záchody. Keď som bola oblečená a veci som zaniesla naspäť na izbu tak som sa vybrala ku Eme. Musím sa s ňou o tom porozprávať.

Práve teraz stojím pred dverami a rozhodujem sa či zaklopať alebo nie. Nadýchla som sa a zaklopala. Za pár sekúnd boli dvere otvorené a v nich stála Ema.

,,Ahoj Ley. Poď ďalej."

,,Ahoj Em."

,,Em? Super prezývka. Ďakujem."

,,Och prepáč ak ti to vadí ..nebudem ťa tak nazývať keď nechceš...."

,,Nie to je v pohode.  Poď si sadnúť a povieš mi čo sa stalo, pretože nevyzeráš moc šťastne."

,,No jo..."

Sadli sme si do obývačky s ovocnými čajmi.

,,Tak hovor."

,,No ...Em ...poznáš nejakú babu menom Melánia?"

Em zmizol úsmev z tváre. Položila čaj, narovnala sa a chytila ma za ruku.

,,Bohužiaľ poznám...."

,,Takže je pravda, že je to Maxová priateľka? A chodia spolu?"

,,Čo? To ti ona narozprávala?"

Prikývla som a upila si z čaju.

,,Poteším ťa. Ona nie je jeho priateľka...teda už nie je. Ale ona to nemôže prekúsnuť, že ju nechal. Stále sa snaží za ním doliezať." 

,,A kvôli čomu ju nechal?"

,,Stále ho podvádzala a nepriznávala sa k tomu,drogovala a proste....nemala dobrý vplyv na neho. Sám to tak cítil,a preto ju nechal." 

,,Aha ...ja som si myslela....."

,,Viem čo si si myslela. Ale nie je to tak. Neboj sa."

,,Ďakujem."

,,A za čo?"

,,Za všetko."

,,Ley nemáš za čo. Teraz musíme držať spolu."

,,To áno."

,,Aj dnes prespávaš v nemocnici?"

,, Neviem...ale asi áno. Potrebujem byť pri ňom."

,,Chápem ťa."

Usmiala som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala. 

,,No ja pomaly pôjdem. Ďakujem ešte raz za všetko."

,,Nemáš za čo. Vieš,že pre teba tu vždy budem."

Rozlúčili sme sa a ja som sa vybrala späť do nemocnice. Prišla som na izbu a celý čas som sa modlila nech tam už nie je. Mala som šťastie. Nebola tam.  Rýchlo som sa prezliekla do pyžama a ľahla si do postele. V momente som zaspala. 

Počula som hluk. Otvorila som oči a zbadala som Maxa ako stojí pri okne. Posadila som sa a pretrela som si oči či sa mi to náhodou nezdá. No nie. On tam stál. 

,,Max?"

Postavila som sa a utekala k nemu. Objala som ho ale objatie mi neopätoval.

,,Max? Deje sa niečo?"

Max sa na mňa otočil a vražedným pohľadom sa na mňa pozrel.

,,Kde je?"

,,Max čo ti je?"

,,Kde je?!!"

,,Max ale kto?"

So strachom v očiach som urobila krok vzad.

,,Kde je moja Melaní?!"

,,Max....."

Slzy som mala na krajíčku. Chcela som chytiť Maxa za ruku  no jednu mi vrazil.Odletela som dozadu a hlavou som buchla do steny. 

,,Max ....prečo? To som ja Ley. Čo sa deje?"

Max sa začal približovať. 

,,Kde je Melaní?!"

Už kričal a začal sa približovať rýchlejšie. 

,,J-ja n-n-neviem."

,,Špatná odpoveď kočičko. Neboj nebude to bolieť."

,,Max ..nie..prosím!"

Tak a je tu ďalšia časť :3 prepáčte,že vyšla neskoršie :( ale jedna z nás bola na lyžiarskom a druhá bola nemocná tak nebol čas...strašne sa ospravedlňujeme :( skúsime to napraviť :) užite si dnešnú časť ;) Inak ďakujeme za 2.48K je to priam neuveriteľné, že toľko ľudí tento príbeh čítalo :* A taktiež ďakujeme za 169 vote a vaše komentáre :)

TullyandMully<3