Útek z labyrintu [TMR fanfiction]

[2] Gallyho majetok

Pred malým okienkom do kuchyne sa nazbiehali chlapci z celého Fleku. Stáli v rade a každému nakladal Kastról podiel večere. Ešte ani poriadne nesedeli za stolmi a už mali polovicu zjedenú. Posledný prišiel Newt, Gally a Alby. Kastról im všetkým naložil a nakoniec sme si nabrali aj my dvaja. S taniermi v ruke sme vyšli z kuchyne a sadli si k tým trom.

"Hmmm...Kastról ty si sa normálne prekonal!" pochválil ho Alby.

"To nie ja, ale Em. Inak by ste mali zase ovsenú kašu."

"Emma ty si poklad!" pochválil zase mňa Alby a všetci sme pokračovali v jedení. Ja som dojedla ako prvá a tak som sa vrátila naspäť do kuchyne a začala umývať riad. Zrazu pribehli k okienku ďalší chlapci. Ale to už bol pri nich Kastról a nakladal im viac ako ostatným. O niečom sa potichu bavili no ja som ich cez celú miestnosť nepočula. Periferným videním som zbadala ako sa na mňa Kastról otočil a smutne sa usmial. To ako teraz budú všetci ľutovať? Riad som doumývala a podišla k okienku. Stál tam už len nejaký aziat.

"Poď sem Em. Toto je Minho, Mihno toto je Emma. Ale voláme ju Em." zoznámil nás Kastról a Minho mi podal ruku. Spravila som to isté a potriasla si s ním rukou. On sa usmial a povedal:

"Teší ma Em." a dal si lyžicu do úst a do rúk vzal tanier a odkráčal k stolu kde sedel Newt s Albym. Minho bol celkom vysoký a mal vypracované svaly, ktorému boli vidno spod trička. Vlasy mal vyčesané dohora a bol mierne opálený ako by sa celé dni len slnil.

"Tak pre dnešok máš padla. A ešte Alby ma poveril aby som ti vysvetlil čo je oheň." Len som na neho nechápavo pozrela a on sa usmial.

"Oheň je tradícia, ktorou vítame bažantov na Fleku. Zapália pri tom obrovskú vatru, tancuje sa a spieva. Je to taká oslava." chápavo som prikývla a usmiala sa. Oheň sa mi celkom pozdával. Znelo to fajn.

Vtom do vnútra vošiel malý asi 12-ročný chlapec.

"Ahoj, ty budeš asi Ema však?" prikývla som.

"Ja som Chuck a mám ti ukázať kde budeš spať." povedal a žiarivo sa na mňa usmial. Myslím, že mám ďalšieho kamaráta na listine...

Zakývala som Kastrólovi a vydala sa za Chuckom. Priviedol ma k prístrešku kde boli pouviazované siete.

"Vyber si sieť, ktorá je voľná a na nej môžeš spať." usmial sa Chuck a zvalil sa do nízkej siete. Uvelebila som sa teda do siete, ktorá bola najbližšie k nemu a jeho úsmev sa zväčšil ešte viac. Zrazu sa ozval prenikavý hluk. Počul ho j Chuck, ale snažil sa ho nevnímať. Postavila som sa a zapozerala sa na steny. Tie otvory lomeno brány sa zatvárali.

"Nič to nie je len sa brány zatvárajú. Takto sa to opakuje každý večer a ráno sa zase otvoria." povedal Chuck. Oprela som sa o jeden z najbližších stĺpov a sledovala steny. Chcela som sa o tom dozvedieť čo najviac.

No vtedy sa stalo niečo čo by som nečakala ani v sne. Oči mi niekto zakryl niakou látkou. Podľa smradu usudzujem, že prepoteným tričkom. A rukou prikryl ústa. Niekto druhý mi chytil za chrbtom ruky.Začala som sa mykať a snažila som sa vyslobodiť. A snažila som sa ovládať aby som niečo nepovedala.

"Pokoj Em. Nič sa ti nestane. Je to len uvítací rituál pre bažantov." ozval sa hlas. Minhov hlas.

"Všetko je okej Emma, neboj sa." upokojoval ma druhý hlas, ktorý patril Newtovi. Vedela som, že to on stál za mnou, tak som ho kopla do rozkroku. Opäť. Zaskuvíňal od bolesti a Minho sa zasmial.

"Ty frasáčka! Už zas?!" sykol Newt a ja som sa spokojne usmiala. Snažila sa so mnou pohnúť vpred, ale ja som im to moc neuľahčovala. Vtedy Minho spravil vec, za ktorú som mu sama pred sebou sľúbila pomstu. Chytil ma za boky a prehodil si ma cez plece. Tým som si oslobodila ruky. Búchala som nimi jemu do chrbta, ale on si to nevšímal a pokračoval v ceste. Po chvíli ma zložil na zem a ruky mi priviazal nad hlavou o stĺp. A predovšetkým mi konečne zložil to odporné tričko z očí. Chvíľu trvalo kým si moje oči zvykli, ale po krátkej chvíľke som videla stáť okolo seba všetkých chalanov z Fleku.