21.kapitola

5.3K 437 18
                                    

S Noahom sme sa vybrali k nám. Odomkla som dvere a vyzula sa.
"Vieš, že som takto u vás ešte nikdy nebol?" povedal Noah a zasmial sa.
Je to pravda. Vždy ku mne liezol cez okno.
"Tak teda vitaj u nás!" zvolala som dramaticky a obidvaja sme sa rozosmiali.
Musím uznať, toto mi chýbalo. Chýbal mi Noah..
•••
"Kde začať?" spýtal sa Noah, keď uvidel asi sto listov na otcovom stole. Usúdili sme, že ten Hanin musí byť niekde tu. Nešťastnou náhodou som ho asi vymenila za tú upomienku. A tak sme začali.
•••
Po dvadsiatich minútach ticha a zatiaľ neúspešného hľadania Noah konečne prehovoril.
"Em?" spýtal sa opatrne.
Zdvihla som na neho zrak a on sa na mňa usmial.
"Si krásna."
"A ty si hrozný klamár."
"Neklamem." povedal s vážnou tvárou. "Myslím to smrteľne vážne."
"Tak potom ďakujem." usmiala som sa.
Zrazu sa postavil a pozeral sa priamo na mňa.
"Poď sem." povedal.
Postavila som sa tiež a on ma objal. Bolo to krásne...
•••
Medzi tou kopou sme ho konečne našli. Hanin list.
"Počkám v kuchyni." povedal Noah a odkráčal preč.
Rýchlo som sa posadila do otcového kresla a otvorila ten list.
•••
Hneď prvé, čo ma upútalo boli fotky, ktoré vypadli z obálky. Boli to naše spoločné fotky. Bolo ich asi desať a všetky vo mne vyvolali krásne spomienky.
Fotky som odložila na otcov stôl. Teraz nasledovala tá zaujímavejšia časť- samotný list.
•••
Ahoj Emily. :)
Tu Hana, pravdepodobne ešte stále tvoja kamarátka. Chápem, že momentálne nechápeš celej tejto situácií, ver mi, ani ja nie.
Ak všetko ide podľa plánu, bola si s v Texase. Však? :) A za to ti veľmi pekne ďakujem, ten výlet nemal žiadny hlboký význam, išlo mi hlavne o to, aby som zistila, či je otec v poriadku. Hlavnou otázkou stále zostáva, kde som ja?
Všade :) Cestujem najviac ako sa dá, míňam peniaze najviac ako sa dá a užívam si život najviac ako sa dá!
Vykašľala som sa na školu, bola som v mizernom bode môjho života, potrebovala som zmenu a už ma nudil môj život. Jeden večer na Halloweenskej oslave v meste som stretla jedného chalana, volá sa Oliver. Nejde o nič komplikované, vlastne je to celkom bežná love story, sem-tam sme na seba pozreli, kúpil mi drink a už to bolo...
Myslela som, že sa nikdy neozve, no opak je pravdou. O pár mesiacov sa ozval a spýtal sa, či nechcem prísť za ním do New Yorku. Najprv som vravela nie, no zlomil ma :) A zlatko, New York som si zamilovala! Je to paráda! Keď sa darí, celé mesto ti leží na dlani. Doslova :)
A tak som si svoj malý výlet predlžovala... o týždeň, o mesiac, o dva mesiace...
Až nakoniec, po 8 mesiacoch mi bolo všetko jedno. Bolo mi jedno, že nemám dokončenú školu, že nemám pri sebe rodinu či priateľov...
Bola som v New Yorku s chalanom, ktorého milujem, mala som prácu, krásny byt s výhľadom na mesto... Žila som si ako pani...
No po roku ma začalo trápiť svedomie. Teba som nechala v tej diere, zatiaľ čo ja si žijem svoj sen.
Nepáčilo sa mi to a tak som chcela, aby si aj ty zažila svoje malé dobrodružstvo a preto som ťa nalákala do Texasu. Vedela som, že Noah pôjde tiež.
Maj gule dievča a pobozkaj ho! Je to dobrý chalan.
Takže pevne verím, že vám Texas pomohol a odpustíš mi všetky tie moje klamstvá a tajomstvá. Je mi jasné, že ich bolo viac ako dosť :/ Nemyslela som to zle... Nikdy to nemyslím zle.
Ale veď to ty dobre vieš, poznáš ma lepšie ako ktokoľvek iný :)
Ďakujem ti za všetko, za krásnych 17 rokov, ktorých sme spolu! Nezabudnem :)
Ps1; Niekedy mi napíš ako sa darí :)
Ps2; Posielam aj fotky, ktoré som našla v starom albume, keď som sa balila do New Yorku. Odlož si ich, nech máš vždy na čo spomínať a ber ma ako svetlý bodík v tvojom živote, inšpiruj sa ;)

S láskou, Hana <3

Zostala som úplne nemá. Nevedela som, čo povedať, toľko informácií naraz?
Otočila som list a všimla som si malý papierik, ktorý bol prilepený k hlavnému listu.
Ps3; Chcela som len, aby si vedela ako veľmi pre mňa znamenáš a že ma mrzí, že toto je náš koniec...

Susedia (1.časť)Where stories live. Discover now