Susedia (1.časť)

6.kapitola

Všetko sa zbehlo až príliš rýchlo. Čo ak si Hana robí len srandu? Čo ak je to len prank a ja sa za ňou ženiem pre nič za nič?
Zahnala som tieto myšlienky preč. Musela som.
Zostáva nám 20 hodín.
"Rozmýšľala si nad tým, čo urobíme, keď prídeme?" spýtal sa Noah.
"Zahráme sa na akčných hrdinov, zachránime Hanu a nakoniec o nás budú písať v New York Times." zažartovala som. Chcela som nejako odľahčiť túto situáciu.
"Síce to znie skvelo... ale naozaj." Noah zvážnel. "Čo ak jej skutočne niekto ublížil a ona potrebuje pomoc? Dokážem zbiť nejakého nadržaného fagana, ale ak to bude skutočný chlap..." dokončil.
"Niečo vymyslíme." povedala som s jemným úsmevom. Asi mi z celej tejto situácie už začínalo šibať. Všetko som brala až príliš pozitívne...
•••
Nedostali sme sa ani z mesta a ja už zomieram túhou vidieť Hanu (živú a zdravú). Zapla som rádio. Akurát začali hrať Bring Me The Horizon, úplne ako na zavolanie! Potichu som si pospevovala a cesta bola hneď krajšia.
Pípol mi mobil. Hana.
Hana: Povedz mi, že si už na ceste?!
Ja: Sedím v aute.
Hana už viacej neodpísala, čo ma dosť vydesilo. Neviem prečo, ona vždy odpisuje...
"To ti písala Hana?" spýtal sa Noah. Prikývla som. Tiež prikývol. A koniec. Naše konverzácie boli naozaj duchaplné. 
•••
"Som hladná." zahlásila som.
"Fajn." odvetil Noah.
"Nezastavíme sa niekde?"
"Ja nie som hladný."
Super. Zase je to ten otrávený Noah, ktorého poznám.
Pozrela som sa na neho vyčítavým pohľadom a začala som sa hrabať vo vreckách mojej bundy. Jediné čo som našla bolo 50 centov a jeden cukrík. Ten som si hneď strčila do úst.
"Aaaargh!" zavrčal Noah. "No okej! Tak teda zastavujeme."

Noah zastavil na najbližšej pumpe. Vystúpila som z auta a šla si kúpiť bagetu. Nakoniec som ich zobrala asi 6. Keď som kráčala naspäť ku autu, Noah sa rozprával s nejakou babou. Vysoká, hnedovlasá, bezchybná pleť... 
"Ehm." začala som. "Ideme?" spýtala som sa, keď som prišla k autu. 
Noah sa koketne zasmial. "Takže.. zavolaj mi. Okej?" povedal. 

"Vieš, čo na tebe nechápem?" začala som, keď sme boli naspäť na diaľnici. 
"Nie a ani ma to nezaujíma." odvetil, no ja som mu to aj tak povedala. 
"Mal si ty niekedy skutočný vzťah?" 
"Ja mám vzťahy stále. A nerieš môj život, láskavo."  
"Tie tvoje jednorázovky nie sú vzťah." odvetila som. 
"Vravím ti!" začal. "Nepleť sa do môjho života. Nič o mne nevieš!" 
"Nič o tebe neviem, pretože mi nechceš nič povedať." Noahova tvár zmeravela.

Toto trápne ticho prerušilo až pípnutie môjho mobilu. Blake. 
Jeho fotka sa ukázala na displeji a Noah sa hneď uškrnul. Blake je môj kamarát. Dobrý kamarát. 
Chodieval s Hanou do divadla, to práve ona ma s ním zoznámila.  Opäť som si na ňu spomenula. Naozaj dúfam, že bude v poriadku. Zostáva nám ešte 19 hodín cesty a potom ju uvidím. Vystískam ju najviac ako sa bude dať a poviem jej, ako veľmi ju mám rada a čo všetko pre mňa znamená. 
Blake: Brick je načišto šialený. Potom, ako si odišla ťa hľadal po celej škole! Kde si?! 
Ja: Nech si trhne, blázon starý! Na ceste do Texasu... :-) 
Blake: Texas??! Ty si sa už naozaj zbláznila, Emily ;-) Pozdravuj Hanu. 

Áno, asi som sa zbláznila, no pre Hanu som bola ochotná urobiť všetko. 
"Tvojmu frajerovi nevadí, že si v jednom aute so mnou? Čo ak sa o niečo pokúsim?" spýtal sa Noah.
"Blake nie je môj frajer!" opravila som ho.
"Tak čo je? Kamarát s výhodami?"
"Len kamarát." odvetila som.  
"Podľa mňa kamarátstvo medzi babou a chalanom neexistuje. Jeden sa vždy pokúsi o niečo viac."
"Preto pre istotu spíš s každou tvojou kamarátkou." zasmiala som sa.
"Nie s každou. S tebou nie." Cítila som motýlikov v bruchu.
"Veď ma nemáš rád, Noah, tak netrep blbosti." povedala som a odvrátila som od neho pohľad. 
Zasmial sa, na čo som sa hneď začala smiať aj ja. 
"Kebyže ťa nemám rád..." začal. "Išiel by som s tebou až do Texasu?" Naše pohľady sa stretli. 

Slnko pomaly zachádzalo za horizont a my sme boli stále na diaľnici. Noah sa snažil šoférovať čo najrýchlejšie, no stále bolo pred nami vyše 16 hodín cesty. Prišla mi smska.
Hana: Je tu zaseee! Zase prišieeel ! SOS
 Čas sa krátil a bol si toho vedomý aj Noah. 
"Čo ak tam nedorazíme včas a bude koniec? Ak sa jej niečo stane, ja si to neodpustím..." povedala som a slzy sa mi vtisli do očí. 
"Prestááň." napomenul ma Noah. "Bude v poriadku." 

****

Pohľad Noaha: 

Chcel som jej pomôcť, povedať jej, že všetko bude v poriadku, no sám som si nebol istý. 
Emily sa otočila smerom k oknu (aby som nevidel, že plače), no ja nie som hlúpy. Videl som až priveľa dievčat plakať... a väčšina plakala kvôli mne. 

Sám občas rozmýšľam: Prečo to vlastne robím? Prečo spím s každou druhou a nie som schopný si nájsť normálny vzťah?  
Odpoveď na túto otázku som, bohužiaľ, zatiaľ nenašiel, no stále hľadám. Snažím sa zmeniť, no nie je to jednoduché. Z agresívneho buldoga neurobíte za deň poslušnú pudlicu. 

Dupol som riadne na plyn. Chcem, aby bola Emily s Hanou čo najskôr. Vidím, že sa trápi. Čím sme dlhšie na ceste, tým jej to viacej ubližuje. 

"Pospi si. Bude ti lepšie." povedal som a letmo som sa na ňu usmial. Poviem vám, to dievča so mnou robí divy. Síce je otravná ako nejaký škrečok, ktorý vám v noci nedá spať , no je rozkošná... a úprimná. 
"Nemôžem spať keď viem, že Hane niekto ubližuje." odvetila. Stále mala slzy v očiach. 
Usmial som sa na ňu. Tak veľmi som ju chcel teraz objať, povedať jej, že to je v poriadku, uistiť ju, že Hana žije, že ju čaká v Texase... 

"Prečo si išiel vlastne so mnou?" spýtala sa z ničoho nič. 
"Mal som pocit, že ... ti musím pomôcť." dostal som zo seba. 
"Mne? To vyzerám až tak zle, že sám Noah West, sukničkár a svetoznámy balič mladých a nadržaných dievčat mi musí pomáhať?" odpovedala podráždene. 
Zarazilo ma, čo povedala a tak som radšej zostal ticho. 
Po chvíli to trápne ticho prerušila. 
"Prepáč." 

Pohľad Emily: 

Ocitli sme sa v meste. Cítila som sa tak slabá. Vyčerpaná. 
"Si hladná?" spýtal sa Noah. 
"Trošku." odpovedala som rozospato. 

Noah po asi piatich minútach zastavil v rýchlom občerstvení, rýchlo objednal nejaké jedlo. 
"Potrebujem si odpočinúť." povedal a zaparkoval auto na najbližšom parkovisku. Celkom som ho chápala, šoféroval už tak dlho... Aj napriek tomu, že sme sa ponáhľali za Han, malá prestávka padla vhod aj mne. 

"Oh Bože! To je dobréé." povedal Noah, keď dojedol svoj burger. 
"Môžeme ísť?" spýtal sa. Pokrútila som hlavou. 
"Nie?" Moja odpoveď ho asi šokovala. "Odpočiň si, ja ťa vystriedam." povedala som. 
"Nie som unavený. Zvládam to a..." 
"Noah, ja sa ťa nepýtam." prerušila som ho a presadla som si na miesto vodiča.