Susedia (1.časť)

7.kapitola

14 hodín... a potom ju uvidím. Po roku uvidím moju najlepšiu kamarátku, s ktorou som prežila celý svoj život.
Noah zaspal. Bol taký nevinný, keď spal. Diaľnica bola poloprázdna, keďže bolo dosť veľa hodín, no o to lepšie. V hlave sa mi ozýval jej smiech, jej plač... Všetky naše spomienky sa mi začali prehrávať a mne sa vtisli slzy do očí.
"Emily!" kričala na mňa Hana z pod okna. Začala mi hádzať kamienky do okna. Bolo niečo okolo šiestej ráno a my sme si to namierili do najbližšieho parku, kde bol 'náš strom'. Hana sedela hore na konári a ja pod ňou, opretá o kmeň.
"Mám chalana." oznámila mi Hana nadšene.
"Wow!" zvolala som. To bolo jediné, čo som zo seba dostala. Potajme som jej závidela.
"Volá sa Lenin a je tu na výmennom pobyte z Ruska. Hneď ako ho uvidíš, určite si ho zamiluješ."
"Woow!"
"Nevieš povedať nič iné, len 'woow'?" opýtala sa ma podráždene.
A potom začalo obdobie, kedy Hana trávila všetok svoj voľný čas s Leninom. Nenávidela som ju za to! Úplne na mňa kašľala.
"Pozor!" zrazu niekto zakričal a nejaká ruka strhla volant doprava. Celá vystrašená som sa pozrela na osobu vedľa mňa.
Noah nám práve zachránil život..
"Zbláznila si sa? Skoro si nás zabila!" kričal na mňa.
"Pre-p-páč." začala som plakať. Kebyže Noah nestrhne volant, narazila by som do kamióna, ktorý išiel oproti.
"Zastav tu!" prikázal mi nahnevane. "Od teraz budem šoférovať už len ja!"
Zastavila som na najbližšom odpočívadle a vystúpila z auta. Chvíľu som dýchala ten čerstvý vzduch a potom som sa so slzami v očiach posadila na sedadlo spolujazdca.
"Čo sa na tej diaľnici stalo?"spýtal sa Noah, keď už sedel za volantom.
"Ja..." a rozplakala som sa. Noah okamžite stuhol a povedal; "Poď sem."

Ahojteee! ❤️ Ako sa máte? Ospravedlňujem sa, že táto kapitola je taká krátka, no v ďalšej kapitola sa udeje veľa vecí, takže bude dlhááá :)) Ako sa vám zatiaľ páči príbeh? Napíšte do komentáru :) A nezabudnite votee :)
-Retypept❤️