Grace and Charlie |DOKONČENÉ|

29.kapitola

"Čo tu robíš?" vysypala som zo seba. Jeho oči boli privreté a ja som vedela, že aj on je oboznámený o tom, že všetko nie je v poriadku. Znervózňovalo ma to, že nič nehovorí. Nemohla som sa dostať z tranzu, keď na mne stále nechával pohľad. 

"Prišiel som za tebou," oznámil mi s pokrčením ramien, "neprišla si do školy."

"Nechcela som," zamrmlala som a zamračila som sa.

"Bál som sa o teba," povedal a naklonil hlavu trochu vpravo. 

"Nemal si sa prečo, som v pohode.To je všetko, čo si chcel?"

"Grace!" rázne ma stopol. 

Na chrbáte mi naskočili zimomriavky. Nemohla som sa zbaviť toho pocitu, že dnes neodíde bez toho, aby sme neurobili radikálne rozhodnutie. "Čo?"

"Znervózňuje ma to, ako sa chováš. Čo sa stalo?" Pristúpil ku mne bližšie, ale ja som spravila krok vzad.

"Nič," preniesla som chladne.

"Môžeš mi prestať klamať?! A pozeraj sa mi do očí."

Vystrela som sa a darovala som mu svoj mrazivý pohľad. "Myslím, že by si mal vedieť, čo sa stalo."

"Absolútne netuším, o čom to sakra hovoríš." Nechápavo sa na mňa pozeral a ja som vedela, že šanca vycúvania z tejto debaty je nulová. 

"Nie? Tak prosím ťa bež, sadni si do reštaurácie za nejakou babou a úplne zabudni na to, že existujem, okej? V poriadku? To si chcel počuť?"

Hneď, ako tie slová vyšli z mojich úst som zaznamenala, ako sa jeho pery stiahli do rovnej linky. Už v jeho očiach neboli tie otázniky. Tváril sa vážne. Bola som si istá, že spracovával všetko, čo som mu povedala. 

"Kto to bol?" prehovorila som ako prvá, keď on stál ako stĺp na mieste, bez jediného slova. 

Sklopil pohľad. Bolo mi jasné, že je niečo zle. "Hanna," zabrblal skoro nečujne. 

A v tej chvíli, ako keby môj mozog dostal skrat. Nemohla som absolútne dávať dokopy súvislosti, ale kto je Hanna, som si pamätala veľmi dobre. 

"Okej," pokrčila som ramenami.

"Okej?"

"Áno, okej, už môžeš ísť." Ukázala som na dvere.

"Grace," chcel niečo povedať, ale ja som ho hneď zastavila. 

"Nie," zakrútila som hlavou. "Bež."

"Grace sakra počúvaj ma," snažil sa dostať k slovu. 

"A čo mám akože počúvať? Mám len jednu otázku, prečo si sa s ňou stretol? Vedela som, že je v meste, ale mohol si mi povedať aj to, že sa s ňou vídaš!"

"Pozri, ja neviem, čo ti mám povedať. Bol to ako skrat. Keď som ju uvidel, potreboval som sa s ňou porozprávať."

Odfrkla som si. "Tak sa s ňou bež rozprávať."

"Grace," povzdychol si.

"Prečo si sa s ňou musel stretnúť?"

"Proste sa mi vybavilo v hlave všetko, čo sme spolu zažili! Ja som ju sakra tak veľmi ľúbil, že som nebol schopný ju len tak odignorovať."

A tieto slová ma dopálili. Slzy som mala na krajíčku a srdce úplne zlomené. Otupená myseľ mi nedovoľovala, aby som na neho kričala, alebo začala mlátiť do vecí okolo.  

"Myslím, že by si mal ísť."

"Nie."

"Charlie," vyslovila som so zavretými očami, "som si istá tým, že niekoho ľúbiš. A som si istá tým, že ja to nie som."

"Grace, vôbec to tak nie je,"

"Takže ma ľúbiš?" uchechtla som sa. 

Ostal stáť bez slova a v tej chvíli som sklonila hlavu, chytila som dvere a zatvorila som ich. Nechala som ho stáť rovno za nimi bez toho, aby som sa na neho poslednýkrát pozrela.