Grace and Charlie |DOKONČENÉ|

2.kapitola

Pani profesorka, ktorá nás učí biológiu, je síce stará a poväčšine na ľudí maximálne nepríjemná, ale myslela som si, že aspoň v piatok sa nad nami zľutuje, prejaví trochu ľudskosti a nebude trvať na tom, aby sme ju počúvali. Aj tak ma tie kecy nebavia a podľa mojich plánov do života, ich ani nevyužijem. Korienky rastlín, farby dozrievajúcich kvetov a podobné veci naozaj potrebovať nebudem. No aj napriek môjmu presvedčeniu, sa pani Jamesová rozhodla, že na jej hodine budem dávať pozor a každé moje mrknutie osobne sleduje. Stačí, ak mám viečka zavreté o sekundu dlhšie a už je z toho cirkus.

"Slečna Clarková, vy mi tu znova spíte!" Nadmieru škrekľavý a mne veľmi známy hlas sa mi doniesol do uší. Aj by som to ignorovala, keby som v tej agresívne podanej vete nepočula svoje priezvisko.

Bleskovo som rozlepila oči a tvárila som sa, že sa vlastne nič nestalo. No keď som zbadala ten nekompromisný výraz, vedela som, že sa jednoducho musím ospravedlniť. Ako vždy. "Ospravedlňujem sa pani profesorka," vykoktala som so to zo seba, ako keby mi stála s nožíkom pri krku. Nestála, ale som si istá, že by to bez debaty urobila, keby som jej tu naozaj zaspala. "Už sa to viac nestane."

"Asi si začnem robiť čiarky vždy, keď toto poviete slečna." Jej hlas bol tak neskutočne ironický, že som mala chuť hodiť po nej žabu, ktorú sme minulú hodinu mali pitvať, ale vďaka mojej schopnosti vyvracať sa skôr, ako sme stihli spraviť prvý rez, ostala sedieť v akváriu doteraz. Môžeš mi byť vďačná,  pomyslela som si a pozrela som na ňu. Vyzerala spokojne. Bodaj by nie, keď som jej ušetrila život. Síce som za to dostala päťku, ale žije.

Mala som silné nutkanie prevrátiť očami, keď začala znova rozprávať o korienkoch a podobných nezmysloch, ale udržala som sa. Aj tak to číta a robí sa, ako keby všetko vedela. No vie len jednu vec. Týrať študentov, ktorí o túto hodinu vlastne ani nestoja, ale je povinná.

Ešte asi desať minút som si nervózne poklepkávala nohou, kým sa konečne ozval školský zvonček, ktorý hlásal koniec utrpenia pre všetkých študentov. Najprv som si naň nevedela zvyknúť, pretože je naozaj hlasný, ale teraz ho beriem ako vykúpenie z tohto pekla, zvaného prírodné vedy.

Rýchlo som si pohádzala do tašky učebnice a zaradila som sa do davu odchádzajúcich žiakov. Všimla som si, že niektorí už nemali ďaleko od spánku. Ani sa im nedivím, ja sama som skoro dostala záchvat nudy, ak také niečo existuje. Ak nie, práve som to vymyslela. Možno sú predsa tie vedy na niečo dobré. Ešte zo mňa bude úspešná lekárka.

"Grace odnesieš ma domov?" Keď som vyšla na chodbu, okamžite sa mi na plecia hodila Sydney. "Tá matikárka je úplne šibnutá."

"Mi hovor, ja idem z biológie." Povzdychla som si. Spoločne sme sa zaradili do pravého pruhu na chodbe. Síce to veľmi nepomáhalo, pretože pár oneskorencov a bezohľadných ľudí, sa rozbehlo priamo cez stred, takže sa vraciame do včerajšieho dňa. Znova sa budeme tlačiť, kým nebudeme pri skrinkách. Teda, aspoň som si to myslela. Chodba dnes nebola taká zaľudnená, ako obvykle. Kde preboha všetci sú?!

"Jamesová?" uškrnula sa Syd.

"Smej sa, veď ja znesiem." Prevrátila som očami. Nemala som náladu. Chcela som ísť domov a spať.

"Koľkokrát si zaspala?" Lenže Sydney mi nejako ten pokoj nedopriala.

"Ani raz." Zamračila som sa. Vážne som sa chcela čo najrýchlejšie vytratiť.

"Počuj," Syndey zrazu zastavila, čím si vyslúžila niekoľko škaredých pohľadov od ľudí, ktorí do nej skoro vrazili, avšak ju to vôbec nezaujímalo. Pokojne sa oprela o nejakú cudziu skrinku a ďalej rozprávala. "dnes je futbalový zápas. Hrajú naši proti Východnej, nechceš ísť so mnou, aby som tam nebola sama?"

Najprv som zo seba chcela vypustiť rýchle odmietnutie, nijako to nerozoberať a rozbehnúť sa domov, avšak musela som sa zamyslieť. Dlho sme so Syd už nikde neboli. V poslednej dobe na nič nemám čas a stále som unavená. Ráno sa zobudím, som unavená, prídem do školy som unavená, vrátim sa zo školy som unavená, avšak nikde nie je priestor na spánok. Každá minúta môjho dňa je plne obsadená. Dnes je výnimočný deň, kedy sa nemusím učiť a ja by som ho chcela prespať, ale rozhodujem sa namiesto toho ísť sa odreagovať s kamoškou na futbal. Toto bude po dlhej dobe moje prvé voľno. "Jasné, poďme." Usmejem sa a znova sa pustím do chôdze.

Sydney sa odlepí od skrinky, narovná sa a so širokým úsmevom sa vydá naprieč chodbe.

Užívajte xxN