28.kapitola

593 61 4
                                    

Hypnotizovala som biely strop a premýšľala som nad všetkým. Úplne nad všetkým. Ale čo si budeme nahovárať, po mysli mi behal hlavne Charlie. Oči som zavrela a nechala som sa unášať textom piesne, pretože neustále rozmýšľanie o tom, kto bolo to dievča, je viac, ako bolestivé. Nechala som, aby Avril Lavigne opäť hovorila príbeh, kvôli ktorému sa mi chcelo plakať. 

When you're gone
the pieces of my heart are missing you
When you're gone
the face I came to know is missing too
When you're gone
the words I need to hear
to always get me through the day
and make it okay
I miss you

Zavrčala som a prevalila som sa na brucho. Konečne som dala úplný priestor mojim pocitom a začala som srdcervúco plakať. Nikdy som sa kvôli nikomu necítila tak, ako kvôli Charliemu. Len raz, kvôli mame. Nedokážem si vysvetliť, ako som sa mohla tak hlúpo zamilovať do niekoho, kto je úplne mimo moju ligu. Znova.

"Grace?" ozvalo sa pri dverách, ale ani ten hlas nezastavil môj plač. "Preboha! Grace, čo sa stalo? znepokojene povedala teta. 

"Nič," vyšlo zo mňa, no aj tak neviem, či mi rozumela.

"No tak." Chytila ma za hlavu a odhrnula mi vlasy. "Miláčik," prehovorila na mňa a ja som pomaly prestávala roniť slzy. "Čo sa deje?"

"Neviem," vysúkala som zo seba. Naozaj som nevedela, čo sa to deje. Prečo mi povedal, že ma ľúbi a potom sa začal stýkať s iným dievčaťom? 

"Potrebuješ priestor?"

"Tak nejako," prikývla som.

"Okej," povedala a narovnala sa. "Keď budeš niečo potrebovať, budem dole."

Nič nepoviem, len sa na ňu pozriem pohľadom, ktorý jej vraví, že som ju pochopila. Sledujem, ako prejde ku dverám a následne ich za sebou zatvorí. Obrátim sa tak, aby som videla na okno a zatvorím oči. Nemám chuť na nič. Iba sa prespať.

***

Keď sa zobudím, hodiny ukazujú pol siedmej. Prejdem ku skrini, aby som zo seba dala dolu rifle, v ktorých neviem ako som mohla zaspať, a prezliekla sa do teplákov. 

Konečne sa cítim pohodlne, keď kráčam dolu schodmi, aby som si urobila kávu. Viem, niektorí ju pijú, aby sa prebudili, ale mne vôbec nevadí, ak si ju dám aj večer, pretože ju pijem z chuti. 

Teta vstupuje dnu úplne nečakane a v jej očiach vidím, že si nie je istá, či na mňa môže prehovoriť. Ale urobí to. "Grace, miláčik, povedz mi, čo sa stalo."

Urobenú kávu položím na stôl a pomaly si sadnem. Moje city a celá moja osoba je dosť zranená. Cítim sa naozaj zle, čo sa už dosť dlho nestalo.  "Vieš, išla som z kaviarne a videla som Charlieho s nejakým iným dievčaťom. Sedeli v jednej reštaurácii."

"Grace a to je všetko? Iba sedeli?"

"Lenže on sa mi celý deň neozval."
Pár krátkych sekúnd, je medzi nami hrobové ticho a ozýva sa len moja lyžička, ktorou si miešam kávu. Napokon znova prehovorím ja.
"Teta? Mohla by som zajtra ostať doma?"

"Myslíš, že ej to dobrý nápad?"

"Myslím, že sa potrebujem ukľudniť." Nervózne sa zavrtím na stoličke, keď sa na mňa pozerá. Nechcem vyzerať ako slaboch.

"Ako myslíš," pokrčí ramenami. "Len nezabúdaj, že si príliš dobrá na to, aby si sa pred niekym musela schovávať," dodá a postaví sa. "Dobrú noc, Grace." Pohladí ma po vlasoch a skôr, ako sa stihnem zorientovať, stratí sa za dverami.

Je pravda, že Charlieho nechcem veľmi vidieť, ale nie je to doslova tak, že by som sa pred ním schovávala. Aj keď, človek nikdy nevie, čo by urobil. 

***

"Teta?" zakričím do priestoru, ale žiadna odpoveď sa mi nedostaví. Zdvihnem ľavú ruku, aby som sa pozrela na hodinky. Je osem hodín, čo znamená, že už s najväčšou pravdepodobnosťou sedí vo svojom kresle a vypisuje recepty pre jej pacientov.  

Povzdychnem si, keď ma znova omráči ten zlý pocit. Večer som nemohla zaspať. Stále som premýšľala nad Charliem a potom som si to zakazovala. Viem, že myšlienky o ňom ma robia len viac smutnou, ale neviem si pomôcť. Snažím sa prísť na to, prečo mi nezavolal, ale išiel von s tým dievčaťom. 

Zazvoní zvonček, keď kráčam ku kuchynskej linke, aby som si urobila raňajky. Prevrátim očami a zmením smer. Ešte že som sa prezliekla a trochu očesala, inak by som v takom stave, v akom som ráno bola, nikomu neotvorila. 

Potiahnem za kľučku a zamrznem v pohybe. Nie som schopná urobiť nič iné, ako vysloviť jeho meno. "Charlie?"

Grace and Charlie |DOKONČENÉ|Where stories live. Discover now