Grace and Charlie |DOKONČENÉ|

8.kapitola

Ani by som nepovedala, že po tých rokoch na tejto škole, môžem cítiť k mojim spolužiakom ešte väčší odpor. Myslela som si, že som si na ich štipľavé pohľady už dávno zvykla. Avšak každý môj krok po chodbe, skenovali ich oči. Na tvárach sa im vytvorili nenávistné a povýšenecké pohľady. Neviem, či sa mi to len zdalo, alebo to bola naozaj pravda. Každopádne, keď som kráčala okolo dievčenských toaliet, všimla som si, ako sa o skrinku opiera Sydney, a jej hlasité vysvetľovanie zmiešané s uškriekaným hlasom, mi bilo do uší. Stála pri nejakej blondíne, sukňa, spod ktorej jej skoro vyskočil zadok a jej tričko bolo šité pravdepodobne na nejakú dievčinu, ktorá sa potrebuje pochváliť svojim poprsím. Jej vysoké lodičky ju robili prinajmenšom o desať centimetrov vyššiu, takže teraz by som jej povedala tak 178 centimetrov, ak nie viac. Vôbec sa mi tento pohľad nepáčil. No bola som na ňu nahnevaná. Včerajšie slová ma boleli, a ja som bola odhodlaná dnes absolútne ignorovať jej slová, ak sa o nejaké pokúsi. Určite bude čakať, že sa prídem za niečo ospravedlniť ja. Ale to sa nestane. Pohľad na Sydney sa mi rapídne zmenil. Znechutila sa mi. A to doslovne. Vôbec nemám chuť ísť sa s ňou rozprávať. A ani to neurobím.

Prešla som okolo nej, ako keby som ju vôbec nepoznala a zabočila som do triedy. Cítila som sa tak nejak dobre, že som túto situáciu zvládla s hlavou hore.V triede ešte nikto nebol. Teda, ak nerátam Tamaru. Potetované dievča s oranžovými vlasmi a čiernymi očami. Vždy je tu v kúte a keď ju nikto nevidí, zapáli si cigaretu. Nikdy sme sa spolu nebavili. Vlastne som sa nikdy nebavila s nikým. A tak isto ani ona, podľa tých odpozorovaných rokov.

Hodila som sa do poslednej lavice a zahľadela som sa von oknom. Znervózňovalo ma to ticho v triede, pretože som vedela, že na to isté myslí aj Tamara. Bolo to také nepríjemné ticho. Avšak o chvíľu ma myšlienky zaviedli k futbalistom pred školou. Najprv moju pozornosť upútal vždy hlasitý Matt, no potom som si všimla, že vedľa neho kráča aj Charlie.Musela som sa usmiať, keď som si spomenula, ako milo sa zachoval. Chvíľu som po nich ešte hádzala očko, no netrvalo dlho a stratili sa mi z dohľadu, keď vstúpili do školy.

Pár minút som ešte potichu sledovala svet za oknom, keď sa zrazu rozrazili dvere a po celej triede sa rozľahol hlasitý smiech Matta Deckinsona. Jeho spoluhráči boli hneď za ním, so širokými úsmevmi. Samozrejme tam nechýbal Charlie. Niečo nadšene hovoril Lucasovi Wildenovi, brankárovi futbalového týmu, a pritom sa smial ako dvojročné dieťa. Zrak som na ňom nechala asi dve sekundy, no hneď som sa zase pozrela iným smerom. Netrvalo dlho a do triedy sa nahrnuli všetci ostatní za sprievodu zvončeka, ktorý každý deň hlásil začiatok vyučovania.

Mala som veľkú chuť pozorovať Charlieho, ani neviem prečo. Ale keď vstúpila do triedy Sydney a priam ma prepaľovala pohľadom, na nič iné som sa sústrediť nemohla. Mala som zrazu pocit, že som niečo urobila, no hneď som túto možnosť zamietla. Nič som predsa neurobila, tak ako si to ona myslí. Stále nedokážem pochopiť, ako si o mne niečo také mohla myslieť. Veď ma predsa pozná tri roky. To pre ňu nič neznamená? No, očividne nie.

Zamračene sa presunula do prvej lavice, kde znova nasadila ten najväčší úsmev, aký kedy vyčarila. Preložila si nohu cez nohu a mne neušlo, že jej lavica sa zhodou okolností nachádza hneď pred Charliem. Prekrútila som očami nad jej "nenápadnosťou" a postavila som sa, keďže práve vošla do triedy učiteľka. Neprívetivý, zamračený pohľad mi hneď povedal, že dnešný deň bude určite veľmi veselý.

***

Prvá hodina utiekla ani neviem ako. Pani Cowellová celú hodinu zadumene pozerala do učebnice, sem tam niečo povedala, inak nechávala čítať nás. Mala som pocit, že ju niečo trápi. Nikdy takáto nebýva. Často je buď nadmerne veselá, alebo škodoradostná, takže píšeme na každej hodine, ktorú s ňou máme, test. Sydney celú hodinu pohadzovala vlasmi a ja som sa nestíhala čudovať tej zmene. Kde preboha je tá Sydney, ktorá nedala dopustiť na svoju hrdosť?

Vyšla som von z triedy, pretože ma začínalo to sedenie otravovať. Navyše si Tamara zapálila, takže vôňa cigarety by určite nasiakla do môjho trička a teta Ava by ma ešte nedajbože obvinila z fajčenia.

Prešla som ku svojej skrinke a strčila som do nej učebnicu literatúry. Dnes som mala tejto hodiny naozaj dosť. Fakt by ma zaujímalo, čo sa tej Cowellovej honí hlavou, že je zrazu taká, aká je. Zamyslene som sa opierala o skrinku, keď mi niekto zaklopal na rameno. Matt Deckinson.

"Ahoj Grace," usmial sa na mňa. Naozaj som nevedela, či sa mi práve nesníva, ale Matt Deckinson, jedna z najpopulárnejších osôb tejto školy na mňa práve hovorí.

"Matt," kývla som mu na pozdrav. To si teda vybral moment. Naozaj nemám náladu baviť sa o ničom.

"Potreboval by som pomoc. Teda ak budeš taká dobrá." Neustále sa na mňa díval a ja som mala pocit, že ani nemrká. Alebo sme mrkali v tej istej chvíli. Bože, už mi začína prepínať, keď premýšľam nad takýmito stupiditami.

"No skús."Privrela som mierne oči. Naozaj z neho v tejto chvíli mohlo vypadnúť čokoľvek.

"Potrebujem, aby si dohovorila Sydney." Strnula som. Kurva, prebleslo mi hlavou. Takýto slovník obvykle nepoužívam, ale teraz to naozaj perfektne opisovalo moje pocity a vlastne celú situáciu.

"Nie." Treskla som dvierkami od skrinky a otočila som sa mu chrbtom.

"Ani nevieš ohľadom čoho," zakričal za mnou, no ja som ho ignorovala a kráčala som ďalej.

"A ani ma to netrápi," sykla som na neho. Naozaj je toto to jediné, čo ma dnes mohlo rozladiť ešte viac, ako som bola. Matt očividne nepostrehol, že ja a Sydney nie sme teraz práve v najlepšom štádiu priateľstva. Teda, ak sa to tak ešte nazývať dá.

Vybehla som von zo školy a sadla som si na schody. Kedže už bol október, počasie bolo chladné a vietor mi hneď rozfúkal vlasy do všetkých strán. Pritiahla som si sveter bližšie k telu a oprela som sa o stenu školy.

"Grace Clarková, ako si to predstavuješ? Hľadám ťa po celej škole a ty si vyberieš na prestávkový oddych práve to miesto, ktoré by som typoval ako posledné. To sa nerobí." Zrazu sa vedľa mňa objavil Charlie. Pozdvihla som obočie, keď som si všimla ako smiešne sa tvári.

"Možno som nechcela, aby si ma našiel," pokrčila som ramenami a hlavu som otočila iným smerom.

Užívajte xxM