Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Takže naozaj nie si..."
"Oh môj bože." Povedala som frustrovane a spravila k nemu krok. Chytila som ho za mikinu a pritiahla si ho k sebe, aby som ho umlčala bozkom.
Od kedy mi Luca zavolal a povedal čo sa stalo, nevedela som som čo zo sebou robiť. Čakala som na Finna, kedy sa vráti a každá minúta bola ako hodina.
Keď prešiel vchodovými dverami a očividne bol v poriadku, nevedela som či ho mám skôr pobozkať alebo udrieť. Spravila som oboje.
Odtiahla som sa od neho a ruky si nechala uložené na jeho hrudi. "Už ma tak nikdy nevystraš."
"Prepáč, slniečko, naozaj ma to mrzí." Pocítila som jeho pery na mojom čele.
"Si naozaj v poriadku?" Musela som sa uistiť.
"Áno." Obmotal si okolo môjho chrbta ruky. "Teraz som."
"Luca spomenul nôž a..."
"Ani sa ma nedotkli." Prerušil ma. "Prisahám."
"To je dobré." Vydýchla som si a zdvihla k nemu zrak. "To je dobré." Zapozerala som sa mu do očí a v ten moment si uvedomila, že strácame čas. Kedykoľvek sa môže niečo stať a ja budem ľutovať, ak sa nič nestane.
"Lexi, ja..." Začal rozprávať, ale prerušila som ho bozkom. Chytila som jeho tvár do rúk, pritiahla ho k sebe a pobozkala ho ako keby končil svet. Alebo ako keby nový začínal.
Na sekundu zaváhal, ale následne sa jeho ruky obmotali okolo mojej dolnej časti chrbta a pritiahol si ma k sebe, až dokým sa naše hrude nestretli.
Rukami som zašla do jeho vlasov a pocítila som medzi nami elektrinu, výboj, ktorý ma prinútil kráčať dozadu, ťahajúc ho so sebou.
Zadkom som narazila do stoličiek, takmer ich prevaľujúc na zem. Finn ich jedným pohybom odstrčil ďalej. Chytil ma za spodnú časť stehien, jeho chladný dotyk na mojej odhalenej pokožke mi spôsobil zimomriavky po celom tele, a vyložil ma na stôl. Postavil sa medzi moje nohy, jeho ruky stále na mojich stehnách, neprerušujúc bozk ani na to, aby sme sa mohli nadýchnuť.
Dlho som s nikým nebola intímne. Rada by som povedala, že všetko čo som potrebovala som našla v knihách, ale klamala by som. Je iné o tom čítať a predstavovať si to v hlave a iné je cítiť niekoho ruky putujúce po tele.
Milujem knihy, ale nedajú sa porovnať s tým čo sa práve deje.
"Daj si to dole." Povedala som pomedzi bozky a zaťahala za jeho mikinu.
Jeho dotyk zmizol z môjho tela a rýchlym pohybom si cez hlavu vyzliekol mikinu. Následne tam bol ďalší problém. Tričko.
"Aj toto." Chytila som kraje jeho trička a trochu ich nadvihla.
Zastavil by ma, ak by to nechcel, alebo aspoň niečo povedal, že?
Jeho úsmev zakrylo tričko, ktoré si vyzliekol a odhodil ho ako aj mikinu. Ostal sa predo mnou stáť polonahý a bola som rada, že mi dal chvíľu času obdivovať jeho telo.
