Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Slabo som zaklopala na dvere, ak by náhodou Finn spal. Napísala som mu pred pár minútami, ale neodpísal mi.
Keď som ale započula buchot, vedela som, že nespí.
"Do riti." Ozvalo sa zvnútra a s tým aj zvuk, ako keby do niečoho narazil.
Dvere sa o pár sekúnd otvorili a za nimi stal Finn. Čo som ale nečakala, bolo to, že bude polonahý.
Vytetované vtáky, ktoré som už raz pred tým zazrela, nebolo takmer cez modriny vidno.
A aj keď jeho hruď mala každý odtieň fialovej, svaly nestratil.
Lexi, zízaš, prestaň s tým.
Striasla som hlavou, ako keď sa pes pokúša striasť vody zo seba, a zdvihla hlavu k jeho tvári. "Priniesla som ti večeru." Nadvihla som tašku, pre ktorú som sa zastavila v bistre kde robím.
"Poď dnu." Uhol sa mi, aby som mohla vojsť, a presne to som aj spravila. Prešmykla som sa okolo neho a rovno šla k stolu v obývačke. Finn tesne za mnou.
Všetko som vybalila na stôl, kým si Finn sadol na gauč, nechávajúc vedľa neho miesto pre mňa.
Keď som si sadla, a to si nerobím srandu, cítila som jeho teplo.
"Ako sa cítiš? Tvoja hruď..." Nedokončila som vetu, iba sa znova pozrela na jeho modriny.
"Pokúšal som sa ich natrieť mastičkou od Lincolna, ale..."
"Potrebuješ pomoc?" Vyletelo to zo mňa skôr, ako som vôbec zaregistrovala, čo hovorím.
"Uhm." Pozrel sa na mňa spýtavým pohľadom, ako keby sa pýtal, že či to myslím vážne. "Jasné."
Natiahla som sa pre bielu krabičku na stole a otvorila ju. Vybrala som z nej mastičku, na ktorej bol oranžový nápis a trochu si vytlačila do dlane.
"Možno ak by si sa dal nižšie a oprel sa?" Nadvihla som obočím.
Bez slova to spravil a ja som si k nemu sadla bližšie.
"Povedz mi, ak ťa to bude bolieť, dobre?" Iba pomaly prikývol, jeho pohľad na mne.
Z ľavej dlane som si na pár prstov nabrala mastičku a opatrne ju priložila na jeho nahé brucho.
Finnova hlava spadla dozadu a z úst za mu vydral tichý ston.
"Je to príliš studené?" Spýtala som sa.
"Nie je to...dobre." Spokojne vydýchol.
Keďže nepovedal, že ho to bolí, pokračovala som. Pomaly som prechádzala po jeho celej hrudi, rebrách a tehličkách.
Je zle, že som si to užívala, že? Je v bolestiach a ja si užívam moje ruky na jeho tele.
"Ako sa cítiš?" Odtiahla som od neho ruky, aj keď som nechcela, ale bol hotový už pred pár minútami, takže raz som sa musela zastaviť.
