Peniaze

968 108 12
                                    

Som neskutočné naivná

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Som neskutočné naivná.

Prečo to robím? Prečo verím ľuďom, ktorí mi lámu srdce a na každom kroku mi ukazujú prečo by som nemala? 

Ani som sa nepokúšala zakryť okolie môjho oka, ktoré pomaly mení farbu na červenú alebo moju natrhnutú peru.

Keď som sa zobudila, bol preč. Nebol dnu, ani vonku. A popravde ma vôbec nezaujímalo kde je. Nech išiel kdekoľvek, dúfam, že sa už nevráti.

Vedela som, že potrebujem ísť do nemocnice. Musím im vysvetliť, že nemám peniaze, ale, že ich donesiem čo najskôr. Možno sa zastavím po ceste v bistre a uvidím koľko by mi bol ochotný šéf dať predom.

Vyšla som z domu, pripravená ísť do bistra, ale zastavila som sa pred dverami, keď som videla Jeremyho a Lincolna kráčať k môjmu domu. Usmiali sa, keď ma videli, ale čím bližšie išli, tým bola väčšia možnosť, že si všimnú moje začervenané oko a peru

Bolo presne vidno kedy si to všimli. Ich úsmevy klesli rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a rozbehli sa ku mne s obavami.

"Lexi, čo sa do čerta stalo?" Spýtal sa prvý Jeremy.

"Som v poriadku."

"Nechaj ma sa na to pozrieť." Lincoln sa ihneď vžil do pozície doktora a chytil moju tvár, aby si prezrel moje oko. "Točí sa ti hlava?" Zakývala som hlavou. "Bolí ťa niečo?"

"Ani nie." Prešla som si jazykom po pere.

"Lexi, kto ti to spravil?" Skúsil sa znova spýtať Jeremy.

"Na tom teraz nezáleží. Musím ísť. Ďakujem, že sa o mňa staráte, ale na toto nemám čas." Pokúsila som sa okolo nich prešmyknúť, ale nepodarilo sa mi to. "Chalani, prosím." Zúfalo som povedala. "Musím ísť za matkou. Prosím."

"Bol to tvoj otec? Pretože ak áno, vieš na čom naposledy povedal. Dotkne sa ťa a polícia bude jeho najmenším problémom." Spomenula som si ihneď na to, čo Jeremy povedal, keď prvýkrát stretol Finna, ktorý si myslel, že to bol Jeremy kto na mne zanechal modriny.

"Vieš čo?" Usmiala som sa zúfalo. "Pokojne ho môžeš aj zabiť." Nadvihla som ramenami. "Je mi jedno čo sa s ním stane. Teraz ak ma ospravedlníte, musím ísť." Keďže ostali zarazení pri mojich slovách, tentokrát sa mi podarilo okolo nich prejsť.

Neviem či som to myslela vážne alebo nie, ale viem, že toho už mám dosť. Je na čase aby som niečo začala robiť, pretože takto sa už nedá žiť.

 Je na čase aby som niečo začala robiť, pretože takto sa už nedá žiť

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
His challenge #3Where stories live. Discover now