Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Nie." Povedal som, keď som otvoril dvere a za nimi stál Zack.
"Nič som ešte nepovedal." Otrávene sa na mňa pozrel.
"Tvoja pointa?" Nadvihol som obočím.
"Si v dobrej nálade ako vidím." Prešmykol sa okolo mňa do bytu a posadil sa na gauč. "Myslel som si, že budeš v lepšej nálade, keďže tu ostáva Lexi."
"Ako vieš, že tu prespáva?" Zatvoril som dvere a sadol si k nemu.
"Luca to spomenul." Nadvihol ramenami.
"On vie hovoriť? Myslel som si, že iba pretáča očami a vrčí ako pes."
"To je môj priateľ o kom hovoríš, dávaj si pozor." Ukázal na mňa výhražne prstom.
"Priateľ? Ste oficiálny?" A prečo ma to vôbec zaujíma?
"No...nepovedalo sa to na hlas." Odvrátil odo mňa pohľad.
"Mhm." Položil som si ruku na jeho chrbát. "Je dobré mať predstavivosť."
"Debil." Udrel ma po ruke a ja som sa nemohol nezasmiať.
"Takže čo tu robíš?"
"Dlho som ťa neotravoval, tak som sa zastavil."
"Ah, takže som ti chýbal." Usmial som sa.
"Čo si to hovoril o predstavivosti?" Odfrkol si.
"Kretén." Zasmial som sa.
*****
So Zackom sme sa nepohli takmer celý deň z gauča. Až neskôr, keď prišla Lexi sme odvrátili našu pozornosť od telky.
"Ahoj, kráska." Usmial sa na ňu Zack.
"Ahoj, Zack." Venovala mu malý úsmev a iba z toho som vedel, že niečo nie je v poriadku. Vyzerala ustarostene. "Vadilo by ti, ak by si nás ne chvíľu nechal samých?" Chytila si ľavú ruku pravou, nervózne prestupujúc z jednej nohy na druhú.
"Áno, jasné. Vyzerá to tak, že tu niekto má problém." Zašepkal mi, keď sa zdvíhal z gauča.
Ignoroval som jeho komentár a neodtrhol zrak od Lexi. Nemám z tohto dobrý pocit.
Zack sa vytratil s môjho bytu, zatvárajúc za sebou dvere a nechávajúc nás dvoch samých.
"Prečo si mi to nepovedal?" Prehovorila prvá.
Na moment som zastal zarazený, premýšľajúc nad tým, čo som jej nepovedal, ale na nič som neprišiel. Povedal som jej predsa všetko. Teda aspoň myslím.
"Lexi, o čom to..."
"Palacinky." Prerušila ma.
"Oh." Vydýchol som si, upokojujúc sa, že to nie je nič vážnejšie.
