Život medzi tým [HP Fanfiction]

31. Kapitola

Hestia sa vrátila na úrad a priniesla dobré správy. Kingsleymu odľahlo, že bude profesorka McGonagallová v poriadku. Po pravde v nič iné ani nedúfal, ale predsa len celý deň na ňu i Maliu myslel. Najradšej by bol v nemocnici s ňou, ale mal naozaj veľa práce a Scrimgeour by mu netoleroval, keby neprišiel. Už aj tak sa mračil za niektoré jeho neskoré príchody.

Dnešok sa mu čudne vliekol a stále ho prenasledoval akýsi čudný pocit, ktorý nevedel definovať.

Keď konečne nastal čas odchodu z práce, pobalil si veci a vyrazil smerom k nemocnici, aby odtiaľ vyzdvihol Maliu. Ako ju poznal, vedel, že doteraz sedí pri maminej posteli a určite tam plánovala zostať aj celú noc. To však nepokladal za veľmi bezpečné, aj keď ju tam nechával s jej otcom.

Bol už na polceste, keď ho zastihla súrna správa od Tonksovej. Potrebovali ho späť na ministerstve.

Kingsley sa okamžite premiestnil. Prekvapilo ho, že je vstupná hala taká prázdna. Počul len zvuk fontány, dokonca ani bezpečnostný pracovník nebol na svojom mieste. Bolo to úplne zvláštne vzhľadom na to, že ešte nebolo veľa hodín a o tomto čase sa to na ministerstve ešte hemžilo ľuďmi. Zlý pocit sa iba nabaľoval.

Nastúpil do výťahu a vyviezol sa k Oddeleniu záhad, ako mu nakázala Tonksová. Len čo vystúpil z výťahu, spozoroval ďalších členov Fénixovho Rádu, ktorí práve vystupovali z druhého výťahu, takže sa s nimi vo vstupnej hale o pár sekúnd minul.

„Čo sa deje?"

„Našiel spôsob ako dostať Harryho do Oddelenia záhad," povedal mu v rýchlosti Sirius a viac hovoriť nemusel, lebo Kingsley presne vedel, o čom je reč.

Proroctvo mohli z Oddelenia záhad vziať iba ľudia, o ktorých bolo vyrieknuté. Harry bol jeden z nich. Tonksová ho potiahla za rukáv a povedala mu, že smrťožrúti prišli skôr ako oni. Deti boli v nebezpečenstve.

Rýchlo sa ponáhľali za zvukom a ocitli sa v miestnosti, v ktorej Kingsley ešte nikdy nebol. V skutočnosti vôbec nevedel, čo všetko sa ukrýva v Oddelení záhad. Vedeli o tom len Nedotknuteľní, ktorí tu pracovali. V miestnosti nebolo nič len veľký starobylý oblúk na vyvýšenom kamennom pódiu. Oblúk nepodopieral nijaký múr a visel na ňom čierny otrhaný záves, ktorý sa vlnil.

Kingsley spustil zrak od oblúku a odskočil od zaklínadla, ktoré na neho vyslal Rokwood. Rýchlo sa snažil zmapovať terén. Videl Harryho i jeho priateľov. Bojovali so smrťožrútmi rovnako ako členovia Rádu. Sirius práve utekal na pomoc Harrymu, ktorý v ruke držal proroctvo. V diaľke počul krik Luciusa Malfoya.

A potom sa jeho pohľad stretol s tmavými očami Antonina Dolohova.

V tej istej chvíli na neho Dolohov zaútočil, ale Kingsley bez váhania odklonil jeho zaklínadlo a začal na neho útočiť on. Nepotreboval žiadne slová, hnala ho iba zlosť a hnev. Nikdy nepatril medzi ľudí, ktorí by dokázali otvorene niekoho nenávidieť, avšak Dolohov bol zvláštny prípad. Kingsley by ho najradšej opäť videl za múrmi Azkabanu. A práve o to sa bude dnes snažiť.

Dolohov bol silný súper, o tom nebolo žiadnych pochýb. Kingsley ledva stačil s dychom, ale smrťožrút bol na tom podobne.

„Nič lepšie nevieš, Shacklebolt!" zachechtal sa Dolohov a odhalil pritom zničené, žlté zuby.

„A čo ty?" uškrnul sa na neho Kingsley a jeho zaklínadlo trafilo Dolohova do pleca.

Zatackal sa, ale ustál to. S vražedným pohľadom zaútočil a Kingsleyho iba o chlp minulo zaklínadlo s červeným zábleskom.

„Doniesli sa ku mne chýry, že mi preťahuješ ženu, Shacklebolt!"

„A tie chýry sú pravdivé!" odsekol mu bez váhania.