Život medzi tým [HP Fanfiction]

9. Kapitola

1976

Sedela v knižnici za stolom a pracovala na domácej úlohe z Obrany proti čiernej mágií. Bola sama, lebo všetci jej priatelia dali prednosť tréningu chrabromilského metlobalového družstva, ktoré sa malo o pár dní stretnúť v súboji s Bystrohlavom. Ale ona zase toľko na metlobal nebola, čo jej matka dodnes nevedela pochopiť.

Malia obrátila stranu v knihe, ktorú mala pred sebou. Namočila si brko do atramentu a po chvíľke zamyslenia začala písať na pergamen.

„Čau," posadil sa oproti nej tmavovlasý chlapec.

Zodvihla zrak od pergamenu a zadívala sa na neho. Potom nadvihla obočie. „Hm..., pomýlil si sa, Dolohov? Toto je knižnica, keby si náhodou nevedel."

„Náhodou viem a nepomýlil som sa," žmurkol na ňu, „chcel som s tebou hovoriť."

„So mnou?" prekvapene sa na neho zadívala. Ale zároveň jej poskočilo srdce a určite sa začala trochu červenať. Akoby aj nie, Antonin Dolohov bol naozaj fešák a už asi dva roky sa jej neskutočne páčil. Vysoký, dobre stavaný a mal tie najkrajšie hnedé oči, ktoré kedy videla. Bol o ročník vyššie a síce chodil do Slizolinu, často ho posledný rok stretávala na chodbách. Ale v knižnici ho veru ešte nevidela.

„Áno, áno, s tebou."

„Tak čo máš na srdci?"

Dolohov si frajersky vošiel rukou do dlhších tmavých vlasov a potom na ňu opäť žmurkol. „V sobotu je Rokville, a tak mi napadlo, že by sme mohli ísť na rande."

Malia bola rada, že sedí, lebo inak by ju isto neposlúchli nohy. Uhla očami a spamätávala sa z toho, čo sa jej spýtal.

„Tak čo povieš?" pobádal ju, keď dlhšie mlčala.

„Do-dobre," prikývla napokon a v duchu si vynadala, že pred ním kokce.

Pre Merlinove gate, Antonin Dolohov ju práve pozval na rande! Už sa tešila ako to povie Hestii.

„Tak sme dohodnutí, princeznička."

Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Nemohla tomu uveriť. V hlave už premýšľala, čo si v sobotu oblečie, aby vyzerala, čo najlepšie. Bola taká nadšená a nedočkavá. Keby nebola v knižnici, určite by zvreskla od radosti. „Budem sa tešiť, Tony," odpovedala mu s úsmevom na tvári a dúfala, že nie je červená ako paradajka.

„Nikto mi nehovorí Tony," poznamenal zamyslene.

„A vadí ti to?"

„Čože? Nie, vôbec. Znie to dosť frajersky," oznámil jej hrdo. „Musím bežať, ale v sobotu som celý tvoj."

„Teším sa," prikývla.

„Aj ja, princeznička." Postavil sa zo stoličky a potom jej poslal vzdušný bozk, pričom cúval. Narazil ale do jedného z regálov a niekoľko kníh spadlo z poličky.