Život medzi tým [HP Fanfiction]

13. Kapitola

Malia sa pevne rozhodla, že najbližšiu dobu naozaj prestane piť. Nebola už najmladšia a existovať celý deň po prehýrenej noci, bolo mierne nad jej sily. Okrem toho jej v hlave neustále vírili rôzne myšlienky.

Vo všetkých bol Kingsley Shacklebolt.

Nevedela, či istú rolu zohral naozaj alkohol, alebo či ním bola skutočne tak očarená. Veď prečo by aj nebola? Bol k nej milý, vždy k nej taký býval. Mali sa o čom rozprávať. Mala rada jeho humor. Cítila sa pri ňom bezpečne. Z jeho hlasu sa jej po tele robili zimomriavky. Bol sexi.

Ale aj tak upodozrievala ten prekliaty alkohol.

Sadla si na posteľ a v ruke držala fotografiu. Možno sa je mala zbaviť už dávno, ale nemohla. Teraz sa na ňu dívala, respektíve na muža na nej. Veselého, bezstarostného, krásneho. Toľko do neho bola zamilovaná. Bol už v čase fotenia tej fotografie smrťožrútom? Čo už vtedy všetko plánoval?

Dívala sa, dívala. Do očí svojho manžela. Dívala sa na Tonyho. Pekná tvár na fotografii sa menila na tvár z ich posledného stretnutia.

A jej srdce krvácalo.

Vstala z postele a podišla ku krbu, kde horel ohník. Hodila fotografiu do ohňa a pozerala sa, až kým nezhorela na popol.

***

V pondelok ráno sa Malia nahla k svojej matke. „Čo to čítaš? Sršeň? Ten brak ešte vychádza?"

Matka prikývla a podala jej časopis a ukázala na nadpis článku, ktorý pred chvíľkou dočítala.

HARRY POTTER KONEČNE PREHOVORIL!

PRAVDA O TOM-ČO-HO-NETREBA-MENOVAŤ

A O NOCI, KEĎ VIDEL JEHO NÁVRAT

„Ale čo?" poznamenala Malia a prečítala si celý článok. Nebolo tam nič, čo by sama nevedela, o čom by už nepočula od Dumbledora alebo členov Rádu. Keď to však čítala, bolo jej z toho smutno. Harry Potter bol len pätnásťročný chlapec a už mal toho na pleciach toľko. Oproti nemu sa jej jej problémy zdali malicherné.

Neprešiel ani jeden deň a článok už čítal rozhodne celý Rokfort. Bolo to hlavne vďaka tomu, že profesorka Umbridgeová, ako Vrchný inkvizítor Rokfortu, vydala nariadenie, že každý študent, u ktorého nájde výtlačok Sršňu bude vylúčený.

Hoci nikto nevidel ani len jeden výtlačok Sršňa, bolo nad slnko jasnejšie, že interview čítal takmer každý. Študenti si o tom šepkali pred učebňami, či v knižnici, niektorí Harryho Pottera citovali.

Medzi tým sa Umbridgeová prechádzala po chodbách, náhodne zastavovala študentov a kontrolovala im obsah vreciek. Študenti mali pred ňou náskok. Stránky s Harryho rozhovor začarovali tak, že boli na nerozoznanie od článkov z učebníc, ak ich čítal niekto iný než oni, alebo ich vymazali dovtedy, kým sa ich nezachce znova ich čítať. Onedlho sa zdalo, že si výtlačok prečítal každý študent.