„Malia!"
Spala a snívalo sa jej, že na ňu niekto volá.
„Malia!"
Náhle sa prebrala a otvorila oči. Potom sa zľakla a vykríkla. „Čo tu robíš? Ako si sa dostal dnu?"
„Vstávaj!" odsekol jej Snape.
Malia opäť zavrela oči. Považovala to za sen. Nie, určite Severus Snape práve nie je v jej spálni. Prečo jej práve on lezie do snov? To sa jej nemôže snívať s nejakým lepším chlapom? Za to isto môžu tie ich spoločné hodiny čarovania.
„Dumbledore ťa volá," povedal Snapeov hlas.
Opäť otvorila oči a celkom jasne ho videla nad sebou. Snape sa dokonca postaral o svetlo, keďže sa stále nechcela prebrať. Pretrela si oči a potom zistila, že sa jej to naozaj nesníva. Siahla po prikrývke a prikryla sa ňou vyššie. Pritom si sadla v posteli a zamračila sa na neho. „Čo, do prdele, robíš v mojej spálni? Ako si sa sem dostal?"
„Tvoje heslo stojí za dve veci," odsekol jej, „a už vstávaj. Je to súrne."
„Odkedy si Dumbledorov poskok? Niečo mi vari ušlo?"
Snape zaťal sánku a venoval jej jeden zo svojich najviac nahnevaných pohľadov. Očividne jej nechcel nič vysvetľovať.
Malia si ťažko povzdychla a potom sa vyhrabala z postele. Postavila sa, obula si papuče a vyrovnala sa. Pohľadom prešla po Snapeovi, ktorého tvár zrazu nabrala ružovkastý odtieň. Až po chvíľke (keďže bola stále rozospatá) jej prišlo na um prečo. Na sebe mala tenkú čiernu nočnú košieľku a dala by ruku do ohňa za to, že Severus Snape takto sporo odetú ženu dávno nevidel. Nehovoriac o tom, že košieľka bola dosť priesvitná a jej bola trochu zima.
Keďže bola značne unavená, rozhodla sa, neprovokovať ho. „Dozviem sa, čo Dumbledore chce?"
„Áno, keď pôjdeš so mnou do riaditeľne. A nenúť ma použiť zaklínadlo, aby som ťa k tomu donútil. Naozaj mi dochádza trpezlivosť." Videla, ako siahol po svojom prútiku, aby jej dokázal, že svoje slová myslí vážne.
„Fajn," rezignovala a siahla do skrine, odkiaľ vybrala čierny župan.
Vôbec ju neprekvapilo, že Snape mal na sebe svoj obvyklý čierny plášť a očividne jeho nikto nezobudil z ríše snov. Pravdepodobne sa do nej dnes v noci ešte ani nedostal. A to boli tri hodiny ráno. Pritom ani nevyzeral unavene.
Rukami si mimovoľne upravila dlhé tmavé vlasy. Dýchla si na ruku, aby zistila, či jej nesmrdí z úst. Našťastie nie. Zazívala.
Snape nad ňou iba pretočil očami. „Nechceš sa ísť ešte namaľovať?" spýtal sa jej.
„Nie, ja som krásna aj bez mejkapu."
„Keď myslíš," pokrčil plecami.
„Zistil by si to, keby si sa dnes v noci pozrel aj vyššie ako len na moje prsia."
YOU ARE READING
Život medzi tým [HP Fanfiction]
FanfictionS Maliou sa osud nemaznal. Z veľkej lásky jej ostali oči pre plač, keď jej manžela zatvorili na doživotie do Azkabanu a ona zostala sama so svojou dcérkou. Potrebovala utiecť zo sveta, ktorý by ich obe zničil. Vždy vedela, že sa nebude môcť skryť na...