Život medzi tým [HP Fanfiction]

23. Kapitola

Kingsley odprevadil Maliu na hrad. Musel sa s ňou rýchlo rozlúčiť, aby ich nik nevidel. Nerád ju púšťal zo svojej náruče, ale uvedomil si, že o pár dní už bude aj ona bývať na Grimmauldovom námestí a bude ju mať bližšie.

Vrátil sa späť do Hlavného stanu, aby si dal raňajky, kým pôjde na ministerstvo. Pil kávu a jedol pritom hrianku, keď sa do kuchyne dovalil Sirius a vyzeral neskutočne zle.

„Pre Merlinové gate, do kedy ste s Remusom chľastali?" spýtal sa Kingsley a premeriaval si ho pohľadom.

„Bohužiaľ tak dlho, že sme počuli, ako sa ti konečne podarilo pretiahnuť Mal," uškrnul sa na neho Sirius, ktorý sa zázrakom prebral a vybral z kredenca hrnček na kávu.

Kingsley nad ním iba pokrútil hlavou.

„Čo je? Nestálo to za to?" spýtal sa ho Sirius, keď videl jeho výraz.

„Krútim hlavou iba nad tým, že sa správaš ako by si mal dvadsať," odvetil mu.

„Aj Remus hovorí, že sa tak správam. Bol som dvanásť rokov v Azkabane, môj život sa zastavil, keď som mal dvadsaťjeden, takže to je pochopiteľné," povedal mu Sirius a tiež si spravil kávu. „Takže?"

„Takže čo?" spýtal sa ho Kingsley, ktorý nerozumel otázke.

„Čo je? Chlapi po tridsiatke sa nebavia o tom, ako včera večer zasunuli? A nie iba raz. No tak pochváľ sa, nech mám na čo myslieť, keď budem v noci sám," doberal si ho Sirius.

„Sklapni!" ohriakol ho podráždene.

„Vždy si bol suchár. Trochu sa odviaž a Malia sa opäť nechá pretiahnuť."

„Idem do práce. Uži si deň," odsekol mu Kingsley a potom radšej odišiel, než aby počúval jeho reči. A za trest mu ani neponúkol elixír na spamätanie sa z toľkej ohnivej whisky.

***

Kingsley si v práci sadol na stoličku a vyložil si nohy na svoj pracovný stôl. Dnes ho určite čakal náročný deň, ale on si chcel ešte užiť chvíľku pokoja a myšlienkami sa vrátil nielen k včerajšej noci, ale aj dnešnému ránu s Maliou vo svojej posteli. Snažil sa vybaviť si každú krivku jej tela a uložiť si ju dokonalo do svojej pamäte. Stále na sebe cítil jej vôňu. Mal privreté oči a nevnímal okolie.

Všetky tieto myšlienky mu hromadili krv na určitom mieste, a tak po chvíľke musel prestať, pretože predsa len bol v práci. A nemal ani zďaleka tušenie, čo dnešok prinesie.

Po chvíľke sa začal venovať nejakým zložkám na svojom stole, keď k nemu prišla Tonksová (dnes s fialovými vlasmi). „Čauko," veselo ho pozdravila.

„Ach, ahoj," pozrel sa na ňu a usmial sa.

„Volá ťa šéf, je to naliehavé. Ale nemám tušenia, o čo ide. Dúfam, že nič vážne," vravela mu a jej veselý tón sa vytratiť.