Tajomstvá a Masky (Dramione)

45. V inom živote

16. december

"Naozaj si musel tomu muklovi dolámať ruky?"

"Áno."

"A tomu druhému sťať hlavu?"

"Áno."

Studená ruka ju chytila ​​za malý pás, druhá sa jej zovrela okolo hrdla, pričom ju držala na mieste, zatiaľ čo jeho pery a jazyk bojovali s jej.

"A ten posledný vojak?" spýtala sa a snažila sa, aby jej hlas bol vrčavý, kyslý, ale počula, ako zloba umiera cez jej dýchavičnosť. "Bolo to naozaj nevyhnutné?"

"Áno."

"Neverím ti," Hermiona zamrmlala medzi bozkami. "Zašiel si príliš ďaleko."

"Nie, nezašiel.'" Pritlačil ju k stene a prehĺbil ich bozk. "Zaslúžil si všetko, čo dostal."

"Nie," ďalší bozk, "nezaslúžil." Zaťala mu prsty do vlasov a pritiahla jeho telo k sebe, pričom sa nestarala o to, či ho to bolí, iba o to, že ho potrebuje bližšie. "Ty-" bozk, "-si ho-" bozk, "-mohol nechať ísť."

"Nie, nemohol som."

"Áno, mohol."

"Nie, Grangerová." Pustil jej hrdlo a bez slova hodil krájacie kúzlo na prednú časť jej rúcha. "Musel ísť."

"Nie, nemusel. On-" Hermiona vykríkla, keď si Malfoy stiahol spodnú peru medzi zuby a zahryzol sa. "Au!"

"Čo keby si prestala kurva rozprávať," zavrčal, pustil jej peru a zaútočil na jej krk, "a začala sa vyzliekať."

Zastonala a zrazila hlavu o stenu, keď jej olízal pulz na krku. Zatočila sa jej hlava a nemalo to nič spoločné s nárazom, ktorý dostala do hlavy v boji.

Ach bože, toto bolo také zlé. Pred pol hodinou boli na bojovom poli. Bola pod kliatbou a vrhala Avady tak rýchlo, ako len dokázala hodiť rukou, zatiaľ čo Malfoy a Narcissa rozložili všetko a všetkých, čo im stálo v ceste.

Vytrhla sa z kliatby práve vtedy, keď sa bitka začala chýliť ku koncu, vrátila sa k rozumu, keď sa väčšina smrťožrútov premiestnila a štyria muklovskí vojaci ju zatlačili do uličky než im bolo nemilosrdne podrezané z hrdiel– aj keby to urobila inak keby nebola pod vplyvom kliatby – pokúsila by sa ich s Imperiom nahnať na zem, nech sa tvária že sú mŕtvi, kým by sa bitka neskončila.

Ale, samozrejme, Malfoy nechcel takto riskovať. Rýchlo zabil vojakov a začal na ňu kričať, aby bola opatrnejšia.

Povedala mu, že neexistujú žiadni svedkovia, že väčšina smrťožrútov je už preč a nebol dôvod, aby zabíjal muklov.

Povedal jej, že si podpísali rozsudok smrti vo chvíli, keď na ňu zdvihli zbrane.

Keď sa premiestnili späť na jeho panstvo, povedala mu, že sa nesnažila dostať z kliatby a že sa to stalo len tak, a on ju utíšil tak že ju pritlačil k stene a pobozkal ju.

A to ich priviedlo až sem. Natlačení na seba v jej spálni. Pokrytý krvou a popolom z bitky, pokrytý smrťou, no držiaci jeden na druhom ako záchranné lano.

Obmotala si jednu nohu okolo jeho pása a bez toho, aby mu musela povedať, čo chce, Malfoy zachytil ruky pod jej stehná a zdvihol ju. Obmotala si ho druhou nohou a bozkávala ho znova a znova, keď ich premiestňoval cez jej spálňu.

Nikdy neprerušil kontakt od jej pier, posadil ju na okraj postele, kľakol si pred ňu, vytrhol jej zlatú sponu z vlasov a pobozkal ju na krk.

"Si taký krutý," zašepkala, keď mu začala rozopínať opasok a nohavice.