Tajomstvá a Masky (Dramione)

23. Extravagantný

Prepáčte všetci, čo ste dlho čakali na novú kapitolu, ale poslednú dobu som toho mala fakt veľa a nič som nestíhala.
Dúfam že to táto kapitola vynahradí.

-lallives87 <3

  

Ukradnutá Firewhisky jej cestou dole hrdlom krásne horela. Nebolo to také dobré ako cigarety, po ktorých Hermiona túžila, ale stačilo to. Upokojilo to bolesť, potrebu.

Nohy jej viseli cez okraj drevenej pohovke, na ktorej sedela. Jej chodidlá sa nedotýkali podlahy a kovová ihlica jej topánok sa odrážala od dverí, keď jemne kývala nohami dopredu a dozadu.

Stále mala na sebe smrťožrútske rúcho a kožu vraha. Neobťažovala sa prezliecť. Cítila sa príliš napojená na to, aby sa vyzliekla a ležala v kúpeli, ako zvyčajne po misiách. Príliš na okraji, aby si uvoľnila svaly a nasala sa do bubliniek a kúpeľových solí tak, ako to jej telo zúfalo potrebovalo.

Bolo toho príliš veľa, čomu nerozumela, a bez ohľadu na to, koľkokrát si v hlave prehrávala udalosti dňa znova a znova, nebola o nič bližšie k odpovedi.

Zakaždým, keď si myslela, že dala zmysel Malfoyovmu zvláštnemu správaniu, zakaždým, keď si myslela, že spojila svoju analýzu, zistila, že reťazce sa nespojili. Vždy jej niečo chýbalo, nejaká informácia jej unikla, chýbajúca niť, ktorá roztrhala celú jej hypotézu vo švíkoch.

Prečo zastavil Hermionu v zabití Fleur?

Prečo jej zachránil život?

Prečo ju nechal ísť?!

Nič z toho nedávalo zmysel. Nič z toho, a predsa tým nemohla prestať byť posadnutá.

Hneď ako sa vrátila na panstvo, Hermiona potrebovala niečo, čím by sa toho zbavila, niečo, čo by upokojilo jej nevyrovnané nervy a zamestnalo jej ruky.

Jej nechty už nezniesli ďalší stres, boli dosť nevzhľadné, obhrýzané cez zmes nepokoja a úzkosti. Astoria by dostala infarkt, keby ich videla.

Najprv sa pokúsila znovu, už po stýkrát, zamestnať sa objavovaním panstva, a to ju priviedlo do tejto konkrétnej obývačky. Bola iná ako tá, v ktorej sa zvyčajne zdržiavala. Táto bola v pravom krídle domu a bola väčšia, oveľa veľkolepejšia, s prepracovanejším zariadením a ešte honosnejším krbom ako tá, ktorú ona a Astoria príležitostne navštevovali, keď sa delili o drink.

Hoci Hermiona nikdy nebola v žiadnej zo spální ostatných obyvateľov panstva - mohla otvoriť dvere a nahliadnuť dovnútra, no na vchode boli kúzla, ktoré jej bránili vojsť - Hermiona vedela, že Malfoyova izba bola práve na konci tejto chodby.

Zvyčajne sa držala ďalej od tohto krídla domu, chcela sa vyhnúť tomu, aby narazila na Malfoya všade, kde to bolo možné, ale dnes večer ju to tu takmer ťahalo. Nebola si istá prečo. Povedala si, že to bolo preto, že tu mal pravdepodobne uložený ten starodávnejší - a teda silnejší - alkohol.

Hermionine inštinkty boli správne. Ani nie po pätnástich minútach hľadania tejto obývačky našla skrytý panel, falošnú stenu, vedľa praskajúceho krbu, ktorý bol očarený, že nikdy nezhasne, so šiestimi fľašami pokrytými prachom vo vnútri. Whisky, Bourbony a ďalšia hnedá tekutina, ktorú ešte neochutnala.

Nabudúce to skúsi...

Tichý, takmer bolestivý zvuk zastonania vytrhol Hermionu z jej myšlienkového pochodu bzučiaceho alkoholom a jej oči okamžite skočili na dvere.

Malfoy ju nevidel, keď vošiel do obývačky, jej príbytok v tmavom kúte ju skrýval. Oči mal zavreté od bolesti, hlavu naklonenú k podlahe, keď si masíroval zátylok dlaňami oboch rúk.