Tajomstvá a Masky (Dramione)

2. Už tam nepôjdeš!

18. Novembra.

"Mione, skoro ťa mali! Skoro ťa zabili!" skríkol Ron a jeho modré oči sa zaplavili nepreliatymi slzami, keď ju chytil za ramená. Priala si, aby jej dal len pokoj. Nenávidela takéto prejavy emócií. Sotva odolala nutkaniu dať mu facku.

"Ron, úplne preháňaš. Som v poriadku. Takéto misie som robila tisíckrát a nikdy sa nič nestalo. Toto bol izolovaný incident."

"Je mi to jedno! Zabili Creeveyho! A Finnigan povedal, že chýbali dve sekundy, aby si sama nedostala Avada'd!" Ron zakričal: "Tie slizké svině ťa skoro dostali! Už nikdy nepôjdeš na ďalšiu misiu-"

Hermioninu chrbticu zachvátilo podráždenie, hnev jej zahrieval pokožku. "Neopováž sa mi povedať, čo môžem a čo nemôžem robiť! Som viac než schopný sa o seba postarať!" Hermiona si odpľula, keď prešla zasadacou miestnosťou k uzavretej skrini s alkoholom.

Prudko otvorila dvere a so známou plynulosťou sa natiahla, aby získala poloprázdnu fľašu ginu a jeden pohár na najvyššej polici.

Ron sa môže ísť strčiť, ak si myslí, že mu ponúkne drink. Bola príliš nahnevaná. Príliš rozzúrená jeho neúnavnými pokusmi udržať ju v klietke, ovládať ju. Pred niekoľkými rokmi sa dozvedela, že Ron by ju celkom rád hodil do klietky svojej vlastnej remeselnej zručnosti. Zamknúť ju ako divé zviera a zahodiť kľúč, ak to znamenalo, že by bola v bezpečí.

Už len z toho konceptu v nej vrela krv.

Držala sa k nemu chrbtom, keď odskrutkovala viečko a naplnila pohár takmer úplne do plna. Naklonila hlavu dozadu a vypila polovicu obsahu pohára, hrdlo ju pálilo od horkého, nesladeného ginu.

Cítila na sebe Ronove oči, súdiac ju, keď vypila zvyšok pohára ďalším sklonom hlavy.

"Nevieš, aké to pre mňa je, keď odtiaľto odchádzaš." Neotočila sa tvárou k nemu. "Nevieš, aké to je, keď odchádzaš a ja neviem, či sa ešte niekedy vrátiš. Je to-"

Prerušil sa s priškrteným vzlykom, ale ona sa stále odmietala otočiť a pevne sa zasadila na miesto. Nemohla vydržať, aby sa na ňu pozeral tými smutnými modrými očami a prosil ju. Daj jej sľub, že nepôjde na ďalšiu misiu, ako sa o to vždy snažil, keď mala blízko k smrti.

Od začiatku vojny porušila príliš veľa sľubov, nechcela porušiť ďalší. Bola z toho unavená.

"Prosím, Mione. Prosím, nevracaj sa tam. Nie je to bezpečné. Jedného dňa sa niečo stane a ty sa ku mne nevrátiš," povedal a ona počula, ako jeho nohy nemotorne škriabu po schodoch poschodí, keď sa postavil za ňu. "A potrebujem, aby si sa ku mne vrátila."

Hermiona sa zhlboka nadýchla, keď sa otočila, aby sa naňho pozrela, nozdry sa jej rozžiarili hnevom. "Nie som tvoja, aby si ma mohol stratiť Ron. Už dávno nie som tvoja."

Ronov výraz klesol, oči sa mu rozšírili a ústa sa pootvorili. Chytila fľašu ginu za hrdlo a pretlačila sa okolo neho, aby sa dostala k dverám, pričom sa uistila, že ho cestou okolo neho buchne ramenom. Dúfala, že ho to bude bolieť.

"Určite za mňa pozdravuj Romildu," zavolala cez rameno, keď za sebou zabuchla dvere trochu silnejšie, ako bolo potrebné. "Bude z teba výborný otec!!"

***

Hermiona sedela na zamrznutej záhrade a pila svoj gin. Akákoľvek myšlienku na kabát alebo prikrývku zabudla v záchvate zúrivosti. Namiesto toho na svoje oblečenie vrhla hrejivé kúzlo. Nebolo to také účinné ako skutočný kabát alebo otvorený oheň, ale dalo sa to vydržať.

Stále bola zahalená od hlavy po päty v misijnej uniforme. Čierne bojové čižmy po kolená, úzke čierne džínsy a priliehavá kožená bunda. Početné nože a náhradné prútiky, ktoré mala pripútané cez stehenné a ramenné puzdrá. Jej taška bola rozvalená na podlahe vedľa nej s nezistiteľným predlžovacím kúzlom. Naplnená takmer do posledného miesta elixírmi, mapami, ďalšími zbraňami a vopred vyrobenými bombami. Bola pripravená na čokoľvek.