Tajomstvá a Masky (Dramione)

38. Predtým to všetko stálo za to

5. júna;

Hermiona čakala asi hodinu, kým ho začala hľadať, a napriek veľkosti jeho pozemku mohla ľahko zúžiť jeho úkryt. Steny kaštieľa boli tmavé a studené a bolo tam len niekoľko miest, ktoré by mu poskytli pohodlie.

Najprv skontrolovala jeho spálňu. Jej úvaha bola jednoduchá, logická. Dávalo zmysel, že bude hľadať útechu vo svojej izbe, s vlastnými vecami a pohodlím, kde mu je všetko  známe a bezpečné.

Bola si takmer istá, že tam bude, no namiesto toho ju našla prázdnu, posteľ stále ustlanú a nenarušenú, a tak sa pohla ďalej.

Potom vyskúšala malý salón v tom istom krídle. Po zistení, že ho zradila polovica jeho rodiny – a lojalita niekoho k jeho manželke si vynútila aj jeho zradu – sa Malfoy cítil nahnevaný a zranený a chcel by tú bolesť utlmiť otcovou tajnou zásobou silnej whisky.

Opäť našla miestnosť prázdnu, ale jej predpoklad nebol príliš odveci. Falošná stena, ktorá skrývala poklad jeho otca, bola vystavená, tajné dvere zostali otvorené, aby odhalili fľaše pokryté prachom vo vnútri.

Bol tu, takže zostali len dve potenciálne skrýše.

Portréty na stenách vŕzgali a syčali, keď okolo nich prechádzala Hermiona na ceste do kuchýň a mrmlala si popod nos, že Malfoyova skazená nálada bola pravdepodobne jej chyba, že ho prinútila, aby sa pred hodinou prehnal chodbami ako zúrivý býk.

Väčšinu z nich ignorovala, ako zvyčajne, ale keď jeden portrét - starší Malfoy, ktorý zomrel najmenej päť generácií späť a strašne sa podobal Luciusovi - urobil obzvlášť ohavnú poznámku, Hermiona sa mu vyhrážala, že ho znehodnotí vlastnými farbami a jeho ústa sa rýchlo zavreli.

Keď otvorila kuchynské dvere a vykročila do záhrady, točil sa okolo nej studený vzduch. Mesiac bol v splne, jasný a vysoko na oblohe, takže mala úplný výhľad na panstvo a mesiac vrhal strieborné svetlá na trávnik a rozkvitnuté kvety.

Skontrolovala lavičku pod rozkvitnutou čerešňou, neprekvapilo ju, keď ju našla voľnú. Už si bola istá, že tam nebude, takmer si bola istá, že bude namiesto toho na cintoríne, na tom poslednom skurvenom mieste, kde chcela ísť, ale aj tak si to musela odškrtnúť zo svojho zoznamu.

Keď sa objavil cintorín v jej zornom poli, zachvela sa, ale keď sa dostala ku vchodu, narazila na problém, ktorý nečakala. Pretože schúlený do klbka a tvrdo spiaci, strážiac brány, bol Malfoyov drak.

Hermiona sa odmlčala, keď uvidela Narcissu, nemohla si pomôcť. Bola to jednoduchá biológia. Prirodzenou reakciou jej tela bol strach a jej inštinkty na ňu kričali, aby utiekla, skryla sa, aby sa čo najskôr vzdialila od toho kolosálneho zvieraťa a jeho úst.

Dokonca aj s chvostom stočeným okolo tela a krídlami pevne stiahnutými na boku stále blokovala celý vchod na cintorín. Neexistoval spôsob, ako by Hermiona mohla vojsť bez toho, aby sa dostala extrémne blízko k tomu zvieraťu, takmer ku koži, a už len táto myšlienka vyslala triašku hrôzy do jej chrbtice, akoby niekto kráčal po jej budúcom hrobe.

Pretože Narcissa bola obrovská a smrteľná a dýchala zasraný oheň.

Hermiona videla, ako vyhladzuje ľudí jediným dychom. Počula príbehy o beštii, ktorá trhá kovové nádrže, akoby nič, a zhadzovala helikoptéry z neba.

A jedného dňa - ak jej vízia, ktorú Voldemort ukázal, bola správna - sa chystala Hermionu zabiť.

Keď sa Hermiona priblížila, Narcissa otvorila oči. Potriasla hlavou, prebudila sa a keď zdvihla hlavu zo zeme, z nozdier jej zahvízdali dva husté prúdy dymu. Ostala ležať, a hoci sa jej postoj neuvoľnil, hlava stále vztýčená a telo v obrane, chvíľu pozorovala Hermionu.