Tajomstvá a Masky (Dramione)

17. Weasley, nie Potter

4. marec;

"Musíme ju nájsť!"

"Nájdeme," vzdychol Kingsley. "Potter, sľubujem, že to urobíme. Už to nebude dlho trvať-"

"Sú to mesiace! Už sme ju mali nájsť!"

"Ja viem," Kingsley si znova povzdychol a snažil sa zamaskovať rastúce podráždenie. "Prosím ukľudni sa."

"Stratili sme príliš veľa času! Ak je nažive, už by sme niečo počuli!" Harry pokračoval, nenechal sa odradiť a kypel. Ruky mu leteli do vlasov. "Prečo? Prečo sme nič nepočuli? Ak je ešte nažive, Voldemort by ju už využil! Využil by ju, aby ma vytiahol von!"

"Som si istý, že je stále nažive."

"Ako?!" zakričal Harry. "Ako si si tým môžeš byť istý?!"

"Pretože je príliš cenná na to, aby ju zabili," odpovedal Kingsley jednoducho. Jeho tón bol chladný a oddelený, akoby hovoril o neznámom predmete alebo chýbajúcom prútiku a nie o osobe. Nie Harryho najlepšej priateľke. "Myslíš si to?"

Kingsley raz prikývol. "Boli by hlupáci, keby ju zabili, a oni to vedia. Nemýľ sa, pravdepodobne ju mučili všetkými možnými spôsobmi," pokračoval Kingsley napriek tomu, že Harry trhol. "Ale pevne verím, že je nažive."

Nastalo medzi nimi dlhé ticho. Napäté, napäté ticho.

Harry vedel, že je hlúpe rozčuľovať sa, nadovšetko vedel, že Kingsleymu sa dá veriť, že vie, čo robí. Ale Harry si nemohol pomôcť, bol podráždený, nervózny.

Hoci sa jeho život nikdy nevyvíjal tak, ako očakával, vždy sa cítil pod kontrolou. Vždy mal neochvejnú vieru, že všetko bude v poriadku, silnú dôveru v seba samého, že môže vyhrať, že dobro nakoniec zvíťazí.

Od zajatia Hermiony sa cítil stratený, rozstrapkaný. Akoby jeho život bol tesný, tesne prepojené klbko a jej zajatie vytiahlo niť a spôsobilo, že sa všetko rozmotalo. Pripadalo mu to ako v piatom ročníku na Rokforte, keď bol sám, vydesený, sužovaný štipľavými hlasmi, ktoré mu hovorili, že je zbytočný.

Ak by nemal Ginny alebo svoje deti, prisahal, že by už stratil zdravý rozum.

"Musíme ju nájsť Kingsley. Už pre nich nemôže byť väzňom - ​​jednoducho nemôže."

"Ja viem," zopakoval Kingsley cez zaťaté zuby. "Robíme všetko pre to, aby sme ju dostali späť-"

"NEROBÍME DOSŤ!" zareval Harry. Kopol do neďalekej stoličky a poslal ju do steny kancelárie, po ktorej chodil. Ťahal sa za vlasy, až mu spánky pulzovali a boleli. "Mal by som tam byť!"

"Môžem ťa ubezpečiť, že robím všetko, čo môžem. Grangerová je nevyhnutná pre naše víťazstvo, od jej zajatia sme stratili nespočetné množstvo vojakov a nemôžeme si dovoliť stratiť takú smrteľnú-"

Harry prestal chodiť a zamračil sa na svojho nadriadeného. "Nerob to!"

Medzi jeho obočím sa objavila hlboká ryha. "Nerob čo?"

"Nehovor o nej, že všetko, čo je, je vojak! Je to človek! Je to moja najlepšia kamarátka! Musíme ju dostať späť!" Zareval a vytiahol túto novú vlnu hnevu na skriňu, pričom v dube zanechal priehlbinu veľkosti topánky.

"Potter, už ti to nebudem opakovať. Upokoj sa! Dnes ráno sme vyslali zvedov, aby sa pokúsili zozbierať rukojemníkov, ktorých môžeme vypočuť-"

V Harryho očiach sa objavil záblesk. "Kedy odišli? Kde sú?! Pôjdem pomôcť-"

Kingsley prudko zdvihol ruku, dlaň smerujúcu k Harrymu a potláčal svoju nádej tak rýchlo, ako sa prebudila k životu. "Stále čakám na hlásenie. Naši skauti sa často nevracajú vôbec, alebo len pár," povedal pokojne a vyrovnane, ako vždy. "Musíme postupovať opatrne."