Change...~SK~

Nový život

Budík mi začal zvoniť hneď pri uchu ale nejako som to neregistrovala. Spala som ďalej.
,, Kiraaaa vstaaavaj," kričala mamina z kuchyne
Ja som sa len prehodila na bok a spala som ďalej.
,,No tak Kira vstávaj lebo ťa prídem zobudiť osobne,"kričala znovu ale to som si už len nahovárala že spím aby sme prišli na letisko neskoro. No a zrazu tu niečo nesedelo na mne a mojej posteli. Pocítila som niečo veľmi studené a mokré. Moc mokré. Okamžite som stála na nohách a obliekala sa.
,, Veď dobre mami ale, keď vieš že nikam nechcem ísť! "
Bežala som do kúpeľne a z
amkla som za sebou. Opláchla som si tvár studenou vodou a zadívala som sa do zrkalda. Po tvári sa mi zošmykla slza. Nedokázala som zabudnúť na tento život. Zatiaľ najkrajší život aký som mala. Zavrela som oči a oprela sa o umývadlo. Usmiala som sa nad tým. No slzy neprestávali tiecť. Keď som sa ako tak spamätala obliekla som sa a vykonala hygienu.

~~~
,, Kira, za 5 minút odchádzame na letisko. Poď už k autu," oznámila mama
,,Ešte zavolám Kisemu," odpovedala som
Zodvihla som telefón a vyťukala Kiseho číslo

Crrrrn,....crrrrn,....crrrn,.....crrrn....crrrn
Vzdala som to a odišla do auta. Hane som nevolala lebo som vedela ze sa so mnou príde rozlúčiť na letisko. Svoj telefón som mačkala v rukách až som nakoniec usúdila vypnúť ho pred letom. Keď som vyšla von z auta uvidela som Hanu ako kráča k nám. S mamou a aj kuframi sme jej išli naproti.
Celé dve hodiny sme spomínali na najlepší školský rok aký som mala a bez ujmu na zdraví. O Kisem a jeho nezdvíhaní som je ale nepovedala.

~~~
Hanu som si pritisla čo najbližšie k sebe a a šepla jej do ucha: ,,Vidíme sa neskôr. Nezabudni."
Na ramene som pocítila jej slzy a tak som sa nemohla udržať a mne vyplávali na vonok tiež. Keď ma už mama ťahala za rameno napsledy som Hane zakričala to čo ešte nikdy 'Ľúbim ťa' a dala jej pusu na líce.

Let trval asi 2hodiny a keď sme prišli na letisko cítila som sa neprijemne. Nie preto že tu nikoho nepoznám ale preto lebo neviem kde čo je a úprimne mám strach z nových vecí. Ako v prvý deň na Kaijo.
,, No super mami a čo teraz? Čo mám asi tak robiť cez prázdniny keď tu nikoho nepoznám. " začala som byť podráždená
,, Tak spoznáš, " odvetila mama milo
Zhrabla som svoj kufor a vydala sa k východu. Mama však na mňa nekričala lebo určite vedela že sa nemám ako a kam dostať. Prefikaná to mamka. X3
Pred východom som ju počkala a ona nám zavolala taxík k nášmu novému domu. Bol veľký a pekný. Celé mesto bolo veľké a pekné. Asi sa mi to tu aj začne páčiť.
Dom bol aj vnútri obrovský. A moja izba? No tak tá je asi dvakrát väčšia ako minulá.
Prvé tri dni som sa len vybalovala a sťahovala veci no a už len ďalších 8 týždňov do konca prázdnin.
Keď som sibuz konečne vybalila tak som sa rozhodla ísť sa poobzerať po vonku. Zamierila som k centru aspoň to tak bolo písané na tabuliach.
Mesto bolo fakt pekné a park, to je moja druhá láska. Sadla som si na lavičku a pozorovala ľudí. Spozorvala som chalana s červenými vlasmi a bol mi povedomí ale, neriešila som to. Odišla som ,,domov" a tam som si zistila o miestnej škole a športových kluboch.

--------
Ahojteee!
Tak tu je nová časť. No ako to povedať trochu dlhšie už nová časť nebola. A ani táto nieje nič moc. No ale keď (cas na vyhovorky) bola som vo Francúzku a nechcelo sa mi tam písať lebo som celé tri dni hrala aj keď som sa vratila asi pred týždňom no a potom tréningy a my sa este v skole ucime ako posledny blbci. Takze ucenie a proste asi ma uz z toho slahne lebo ved chapete tyzden pred prázdninami ci kolko. Ale aj tak ďakujem tým co si to prečítali a tesit ma budu votes a komentiky.
Ďakujem ešte raz!:*