Change...~SK~

Sen alebo znamenie?

Keď som prišla domov. Mama stála v kuchyni a varila.
,, Ahoj," dala som jej pusu na líce
,, Ahoj, budeš večerať? " spýtala sa ma pri miešaní neznámej polievky
,, Nie, už som jedla, " odpovedala som ja keď to nebola tak celkom pravda
,, Aha," povedala skleslo

Vbehla som do izby a ľahla som si na posteľ. Zaspala som.

Bola som na pohrebe. Všetci okolo mňa plakali aj Hana. Prišlo mi to ľúto. Že Hanin otec zomrel. Objla som ju okolo pliec a ona sa na mňa falošne usmiala ako keby chcela tú bolesť zakryť.
,, Kira obdivoujem ťa ako to zvládaš. Keď mi umrel otec zrutil sa mi svet. Bol mojim všetkým. " rozprávala
Keď môj otec umrel... Počkať o čom to hovrila veď teraz sme na jeho pohrebe alebo nie?
Pozrela som sa okolo seba. Všetko bolo také tmavé. Vedľa mňa stál Kise a jeho sestra. Po druhej strane bola Hana a jej mama. Všetci sa na mňa pozerali. No keď som sa pozrela pred seba uvidela som to. Nebol to Hanin otec ale boli to moji rodičia. Padla som na kolená a začala silno plakať.

,, Kira mohli by ste niečo prosím povedať? " ozýval sa neznámi hlas
,, Myslím že to dnes nezvládne. " na mojom ramene som pocitila ruky a počula Kiseho hlas

Okolo môjho pásu sa obmotali Kiseho a Hanine ruky a zaviedli ma ďalej od skupiny smútiacích ľudí. ,, Ja to nechapem, ako?" nedokazala som sa udržať na nohách a padla som. Zašpinila som si svoje čierne šaty. A moje slzy sa nedali zastaviť.

,, Kiraaaaaa! " ozýval sa krik mojej mami
A ja som sa zobudila z najhoršieho sna aký som kedy mala.
Vybehla som z izby a vpadla mame do objatia. Bola ako malé vystrašenè dievčatko.
,, Mami toto mi nesmieš spraviť! Je ti ti jasné? " kričala som jej do trička
,, Srdiečko je ale čo? " nechápavo sa na ňu pozrela a objatie je opätovala
,, Zlý sen kde si umrela. Nesmieš ty ani otec umrieť," svoj hlas som zmiernila ale celá som sa triasla
,, Čo ťa to napadlo?"
,, Mami Hanin otec... vieš tan zo Španielska. No on umrel a mne sa o tom snívalo," mama mi zdvihla hlavu a pozrela sa mi do očí
,, Kira ja ťa nikdy neodpustím ani keby som musela," úprimne sa na mňa usmiala
Úsmev som sa jej snažila opätovať ale nejako to nevyšlo a vznikla z toho grimasa.

,, Prosím choď sa umyť a poď sa najesť lebo už neskoro nebudeš jesť aj keď budeš hladná, " prikázala mi mama a ja som je poslušne poslúchla ako za starých čias
Cestou do kúpeľne som sa pozerala na svoje nohy. A rozmýšľal som aké by to bolo kedy naozaj opustili tento svet.
Kira nechaj toho! Proste na to nemysli. Nestane sa to ako to budeš chcieť a snažiť sa aby sa to nestalo.
Pomykala som hlavou aby som tie myšlienky zahnala.
V kúpeľni som bola dosť dlho. Kým moje oči dostali obvyklú farbu a ja som sa aspoň torchu upokojila tak to chvíľu trvalo.
Napokon som si umyla ruky a vyšla z kúpeľne. Zamierila som do kuchyne. Kde už sedela mama. Ale stále mi tam chýbala otec. Mama sa s ním pted rokmi rozviedla lebo ju podviedol, ale povedala že sú dobrý kamaráti a že mu to odpustila. Veď aj také veci sa môžu stať že láska proste vyprchá. Aj keď ja toho niesom zastancom. Mama je až príliš milá na to avy niečo neodpustila. Niekedy je to fakt choré. Veď si tým len ubližuje. Ale otca milujem. A keď si naozaj tak dobre vychádzajú nemám čo riešiť.

Za stôl som si sadla v tichosti. Sj naša večera prebiehala v tichosti. Keď som však dojedala posledné susto mama prehovorila : ,,Sťahujeme sa do Kyota. A ty prestúpiš na Strednú školu Rakuzan,"

----

Ahaha Ahojte. Tak ďalšia časť mojej storai. Dúfam že vám nevadi ze 90% bol ten sen ale ja už naozaj neviem. A chcela som to napísať. Budem vďačná za kommmentiky, votiky a pozretia. Ďakujem za prečítanie.

P.S : Prekvapila som vás s tým Rakuzanom?